Prešovčan žijúci v Prahe. Nie je prvým a určite ani posledným. Čo bolo pred jeho príchodom do stovežatej? V ktorom klube našiel uplatnenie a prečo neplánuje zmenu? Odpovede na všetky otázky nájdeme v nasledujúcich riadkoch. Už len jeho meno: Matúš Farkaš (26. 11. 1991).
Kde ste začínali s aktívnym futbalom a ktoré kluby ste reprezentovali pred odchodom za rieku Moravu?
Od prípraviek až po starší dorast som hrával za Tatran Prešov, odkiaľ som odišiel do Fintíc, kde som zažil seniorský debut. Všetky ostané zastávky, či už hráčke alebo neskôr trénerské, už boli za západnými hranicami Slovenska. Po absolvovaní maturity v roku 2011 som odišiel študovať na trojročnú Fakultu športových štúdií Masarykovej univerzity v Brne. V tamojších regionálnych kluboch som absolvoval aj trénerské začiatky. Po získaní bakalárskeho titulu som sa presťahoval do Prahy a začal študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej. Keď sa naskytla šanca zbierať ďalšie skúsenosti v akadémii Slavie Praha, neváhal som. Prešiel som viacerými žiackymi aj dorasteneckými kategóriami, v súčasnosti vediem U17-ku. Okrem toho pracujem aj ako učiteľ a garant oboru Manažment v športe na Strednej odbornej škole Jarov v Prahe, ktorá je zároveň partnerskou školou klubu zošívaných. Našou spoločnou filozofiou je fungujúca kombinácia vzdelania a vrcholového športu.
Chcelo to veľa odvahy požiadať o trénerskú šancu v takom slávnom klube, akým Slavia bezpochyby je?
Po presťahovaní do Prahy som hľadal klub, v ktorom by som sa mohol naďalej rozvíjať. Trénoval som najprv v Dukle Praha a v Aritme Praha, kde mi veľmi pomohli pri aklimatizácií. Predsa len, futbalové prostredie v hlavnom meste českej republiky - to je niečo iné... Po roku som našiel inzerát, že v Edene hľadajú posilu do realizačného tímu k 14-ročným chlapcom. Vytočil som číslo a tým vlastne akoby odštartoval novú etapu svojho futbalového života. Je tomu už šesť rokov...
Ako sa v krátkosti dajú zhrnúť dojmy z pôsobenia v Slavii?
Už pri prvom zoznámení s klubom ma najviac zaujalo jeho celkové zázemie. Podmienky tréningového procesu, rovnako úroveň hráčov akadémie, ktorí patria medzi najtalentovanejších z Českej republiky. Celkový chod akadémie sa každým rokom zlepšuje a zdokonaľuje, čo je dôležitým prvkom pre porovnávanie sa so zahraničnými akadémiami. Taktiež cestovanie na zápasy a to nie len na domáce ligové, ale aj do zahraničia, je príjemným spestrením trénerské práce. Destinácie ako Turecko, Andorra, Čína a mnoho ďalších, boli zaujímavé a to nie len z hľadiska futbalu.
Ako zareagujú „členovia“ futbalovej rodiny, keď poviete, že ste z Prešova? Hovoria im niečo mená ako Pavol Biroš, Kennedy Chihuri či Bartolomej Juraško?
Na štadióne Sinobo Stadium v Edene vzniklo v roku 2018 futbalové Slavia Museum. Je tam veľa artefaktov, fotografií, či dokumentov, takže všetky tieto mená sú určite uvedené v niektorých historických listinách. Veľa českých nadšencov futbalu si však spája Prešov predovšetkým s pojmom prešovský betón, ktorý sa v ére spoločného štátu vzťahoval na defenzívny štýl hry na ihriskách súperov. No a spomenúť musím ešte aj súčasného trénera brankárov B tímu Bogdana Stefanoviča, ktorý v nie tak dávnej minulosti pôsobil v 1. FC Tatran.
M. Farkaš na fotografii v dolnom rade štvrtý sprava.
Nejaký top zážitok za posledných šesť rokov...
Zaujímavých vecí som zažil už dosť, jeden z najväčších zážitkov bol postup cez FC Sevilla v domácej odvete osemfinále Európskej ligy 2018/2019. Po víťaznom góle na 4:3 v 120. minúte zápasu emócie na štadióne doslova explodovali. Taktiež sledovať najlepšieho futbalistu planéty Lionela Messiho na ihrisku v Edene bolo senzačné.
Vaše trénerské plány do budúcna?
Určité predstavy mám a pevne verím, že sa splnia. Stať sa raz úspešným trénerom je dlhá a náročná cesta, a preto je treba sa stále učiť, vzdelávať a zbierať skúsenosti.
Ján MIROĽA