Štvrtok patril v prešovskom a sabinovskom okresnom futbale finálovému zápasu 3b Letného pohára ObFZ Prešov.
Aktérmi súboja, ktorý sa konal v Ličartovciach, boli Dulova Ves (v oficiálnom zápise ako domáci) a Chmiňany. Už pred úvodným výkopom bolo isté, že na listinu víťazov obľúbenej letnej súťaže pribudne meno nového klubu. Kto získal premiérovo v 26-ročnej histórii vzácnu trofej? Po deväťdesiatich minútach (plus dvoch nastavených) bolo rozhodnuté. Výsledok 1:2 určil tých, ktorí sa tešili, boli to hráči a fanúšikovia Chminian, naopak, smútili ich rivali z „Guľvasa“.
Kto sa rozhodol sledovať stretnutie na vlastné oči, neoľutoval. Malo svoju kvalitu, náboj, útočilo sa za bezgólového stavu a aj potom – až do konca. Hru v prvej štvrťhodine ovládli domáci. Už v 6. min center Erika Kapraľa vyzeral nevinne, no po nedorozumení brankára Chminian V. Schwarca s L. Bendíkom to v hľadisku len tak zahučalo. O čosi neskôr nasledovalo zakončenie na dvakrát z diaľky, raz hlavou a potom, v 13. min, sa triaslo brvno – po strele D. Haničáka. Dulova Ves sa stále tlačila až do šestnástky súpera, mnohí čakali otvárací gól, keď tu odrazu vážne pohrozili hostia. Miroslav Bendík zakončil pekne z voleja, no nastrelil iba spoluhráča D. Adamča tesne pred bránkovou čiarou.
Ubehlo iba niekoľko sekúnd a po hrozbe už prišiel trest. Po hlavičke Miroslava Bendíka sa lopta v 20. min ocitla v sieti – 0:1. Domácich akoby gól nezaskočil, zareagovali návratom na polovicu hostí, pôsobili pokojným dojmom. Brankár Chminian bol najzamestnanejším hráčom na ihrisku, no spoluhráči mu pomáhali. A keď už – vyznamenal sa po strelách D. Haničáka, D. Kozáka, lopta po zakončení J. Komára obtrela brvno.
V druhom polčase sa obraz hry nezmenil. Jedni so snahou o vyrovnanie, druhí s úmyslom neinkasovať. Až 77. min preniesla odpoveď. Po chybe v strede poľa premenil príležitosť E. Kapraľ - 1:1. A prevaha Dulovej Vsi pokračovala. Do konca riadneho hracieho času už nezostávalo veľa, niektorí už snáď pomýšľali na penalty. No potom prišlo to, čo možno málokto čakal. R. Tobiaš pri ľavej žrdi „vycvičil“ dvojicu M. Dzuriš, R. Haničák a s pomocou pravej žrde rozjasal všetkých, ktorí v ličartovskom futbalovom areáli fandili chminianskym farbám – 1:2. A po niečo viac než desiatich minútach prišiel ešte jeden gejzír radosti v tábore hostí, ktorý vypukol po záverečnom hvizde rozhodcu. Bolo dobojované, víťaz známy - TJ OK Chmiňany.
Pre zaujímavosť, v bulletine vydanom k finálovému zápasu, tipovalo výsledok štrnásť známych osobností z futbalového prostredia. Do výsledku 1:2 sa „trafili“ piati – bývalý slovenský reprezentant Stanislav Šesták, rozhodca Miroslav Benko, športový novinár Ján Jacoš, podpredseda KR ObFZ Prešov Peter Barna a starosta Chminian Cyril Miškuf.
ŠTATISTIKY:
TJ ŠM Dulova Ves – TJ OK Chmiňany 1: 2 (0:1), góly: 77. Erik Kapraľ – 20. Miroslav Bendík, 80. Roman Tobiaš.
Dulova Ves: Štefan Beličák – Richard Haničák, Mikuláš Gomoľa, Anton Petrovčík, Richard Purdeš – Peter Zbiňovský (72. Martin Dzuriš) – Dominik Haničák, Boris Guman, Dušan Kozák – Erik Kapraľ, Jakub Komár (46. Peter Jačišin).
Chmiňany: Valentín Schwarc – Adam Antol, Marián Bendík, Lukáš Bendík, Šimon Marhevka – Miroslav Bendík, Roland Bari, Patrik Adamčo, Milan Bendík (46. Martin Ferko) – Roman Tobiaš (90. František Bari), Dávid Adamčo (72. Marek Konečný).
Rozhodovali: Michal Markovič, Jozef Miženko, Lukáš Uličný, Martin Uličný. ŽK: Richard Purdeš, Mikuláš Gomoľa, Peter Zbiňovský – Roland Bari. ČK: 90. Mikuláš Gomoľa po druhej žltej.
Hlas z víťaznej kabíny:
Jozef Smolko, prezident TJ OK Chmiňany: „Zažili sme vzostupy aj pády futbalu v našej obci. Radostné i smutné chvíle – na ihrisku, no aj mimo neho. Zopár pohárov v klubovej vitríne máme, no toto je iný. To znamená, že sme prepísali našu históriu. So štyrmi či piatimi hráčmi na súpiske, ktorí majú len osemnásť rokov. S trénerom Petrom Zuskom na lavičke, ktorý päť sezón počas aktívnej kariéry hrával práve v Dulovej Vsi. Tento pohár venujem všetkým, ktorí sa oň zaslúžili, no predovšetkým hore do neba môjmu zosnulému synovi Lukášovi, ktorý miloval futbal v našej obci a zaslúžil si tu dnes byť.“