Vo Vyšnej Šebestovej nebolo po jarnej premiére 6. futbalovej ligy nikomu do smiechu. Domáci prehrali 1:3 s Hermanovcami. Zato „vybraných slov“ vraj padlo neúrekom. Ako inak, po prehranom zápase sa nikto nemôže čudovať. Paradoxne sa neušlo najmä tým, ktorí to takpovediac spôsobili, ale najmä rozhodcom, hoci ani toto nie je na našich trávnikoch žiadnou výnimkou, skôr pravidelnosťou. Strážcov pravidiel si však jeden zo zainteresovaných zastáva. Viac o tejto téme neskôr...
„Zhodli sme sa aj s kolegami z Hermanoviec, že to bol celkovo slabý zápas,“ dal sa počuť prezident ZŠ Vyšná Šebastová Ľubomír Baran. Uznal však, že súper bol predsa len lepší a vyhral úplne zaslúžene. Hermanovčanom úprimne závidí nie len trojbodový zisk, no aj potešenie z dosiahnutých gólov. „Hlavne prvý a tretí boli ako z výkladnej skrine. Aj prvoligisti by sa takými mohli chváliť, nieto, pri všetkej úcte, mužstvo z okresu. Padli po krásnych akciách a majstrovskom zakončení. Chcel by som sa raz takých dožiť aj vo Vyšnej Šebestovej.“
Ľ. Baranovi je ľúto, že napriek poctivej príprave počas zimnej prestávky, keď trénovali trikrát týždenne, dopadla jarná premiéra ako dopadla. A pritom sa v mužstve objavilo až päť nových hráčov, ktorí by mali byť posilami. „Z Ľubotíc prišli Štefan Beličák a Richard Purdeš, z Demjaty Gabriel Billý, z Kapušian sa vrátil Filip Fedorko, z vlastného dorastu Adam Kojnok,“ informoval prvý muž „šebešského“ futbalu. Aj pri kormidle sa objavil novú muž, ktorým je Róbert Petruš, bývalý hráč Tatrana Prešov. „Mne imponuje jeho prístup, charakterizuje ho veľké futbalové srdce. Také by mali mať aj jeho zverenci a vtedy by to malo klapať. Treba veriť, že budú na spoločnej vlne, že na prehru s Hermanovcami dajú hráči rýchlo zabudnúť. Lebo inak, neviem, či má význam to všetko robiť,“ zamyslel sa náš spolubesedník.
Ľ. Baran otvorene hovoril aj o ďalšom neduhu futbalistov. Všetkých – domácich aj hosťujúcich. „Poviem to takto. Počasie bolo v nedeľu ako stvorené na futbal, no oni polovicu hracieho času preležia na trávniku. Jedno simulovanie za druhým. Toľko hercov na tých niekoľkých metroch štvorcových. Na jednej strane bolestivá grimasa v tvári, no popri tom doslova vražedný pohľad na rozhodcu na protihráča. A samozrejme, ten hneď aby vyťahoval kartu. Keď tak neurobí, je zlý. Keď ukáže žltú, je to málo, lebo mal dať hneď červenú. Neviem, ale toto hráčov neučí žiaden tréner, všetci hovoria, že sa treba venovať predovšetkým hre.“ A práve strážcom pravidiel adresoval posledný odkaz: „Chcem sa im ospravedlniť za správanie hráčov, ale aj niektorých našich funkcionárov. Zápas sme si prehrali my, hrali sme slabo a aj ten jeden gól, čo sme akože dali, bol vlastný. Zostávam však optimistom, verím v zlepšenie. Najbližšie sa predstavíme v Chmiňanoch. V jeseni sa nám viac darilo vonku než doma, nuž dúfam, že nám toto ostalo,“ nádeja sa Ľ. Baran.