Sú zápasy, ktoré vošli do futbalovej histórie. Na majstrovstvách sveta 1982 v Španielsku porazilo Taliansko Brazíliu 3:2. Bolo to obrovské prekvapenie, Európania neskôr vyhrali celý šampionát. Rovnaký výsledok sa zrodil v nedeľu v Haniske, ktorá v 3. kole 9. ligy ObFZ Prešov uspela proti Miklušovciam. V obidvoch prípadoch bol aj rovnaký sled gólov (1:0, 1:1, 2:1, 2:2, 3:2). Rozprávali sme sa s trénerom FK Furča Ľubomírom Kočíkom...
Pamätáte si na stretnutie, o ktorom je reč?
Sprvoti nie, avšak po tom, čo ste zdôraznili totožné výsledky, už áno. Práve Talianom som na týchto majstrovstvách fandil. Veru, je tomu už 44 rokov.
Rozdiel je v tom, že favorit vtedy prehral. Vy ste, naopak, v pozícii lídra tabuľky papierové prognózy potvrdili. Bolo to náročné?
Herne nám ten majstrák nevyšiel, no za bojovnosť a obetavosť si chlapci tri body zaslúžili. Musíme priznať, že na Miklušovce nevieme zahrať tak, aby sme tohto súpera jednoznačne zdolali. V nedeľu to bolo obojstranne vyrovnané, konečne nám však pomohlo trocha aj šťastie.
Apropo, v roku 1982 sa predviedol hetrikom Paolo Rossi. Vaše dva góly zaznamenal Radovan Pastír, tretí nemohol, lebo penaltu kopal Jozef Korinko. Mohla to byť ďalšia spoločná „črta“ obidvoch zápasov...
Bola to ich dohoda, teší ma, že chlapci jeden druhému doprajú. Podstatný je vždy výsledok. Vidím u nich posun dopredu, celkovo, kabína je v Haniske konečne živšia a súdržnejšia.
Po góle na 3:2 vás ešte čakala viac než polhodina bránenia najtesnejšieho náskoku, ktoré ste zvládli. Bolo to náročné?
Ani nie. Hostia až takú silu v útoku nemali. Na druhej strane niektorí naši hráči dohrávali s menšími zraneniami. Striedajúci hráči sa zas nevedeli akosi uchytiť, aj keď som ich nabádal k jednoduchosti. Na tom nič nie je a účel vždy svätí prostriedky. Spomeňme si na legendárneho Roberta Carlosa, ktorý za zápas osemkrát odkopol loptu do hľadiska a diváci mu za to tlieskali. Taký je futbal.
Ján MIROĽA