Vo víre udalostí na niektorých okresných štadiónoch vycestovali v nedeľu futbalisti TJ Miklušovce na majstrovský zápas 10. kola 9. ligy ObFZ Prešov do Žehne. Výsledok 3:2 pre domácich možno mnohých fanúšikov prekvapil, prvá otázka rozhovoru s brankárom Martinom Kellom sa však netýkala futbalu ako takého. Skôr témy, ktorú by sme s touto hrou najradšej ani nespájali...
S akými pocitmi ste cestovali k súperovi?
V prvom rade chcem povedať, že sme nemali žiadne obavy vycestovať do Žehne. Hoci pozorne sledujeme, čo sa udialo a deje ohľadom fanúšikov Jarovníc aj Ostrovan. Tento klub má predsa len iný tábor skalných, nikdy sa nám nestalo, aby sme zažili u nich neprístojnosti a násilie voči nám, alebo našim priaznivcom. Samozrejme, nejaké nadávky vyplývajúce z herných situácií, alebo smerujúce na adresu rozhodcov, sa nájdu, to je to všade. Jediný skrat sme zažili pred koncom zápasu, keď to kapitán Žehni dosť prehnal a oplácal bežné strkanice medzi hráčmi v prerušenej hre. Dosť zákerne vrazil plnou silou od chrbta na oblasť hlavy a krku nášho hráča, začo dostal oprávnene červenú kartu.
Aká bola reakcia domáceho tábora?
Samotnému previnilcovi, ako aj jeho spoluhráčom, slúži ku cti, že to po vysvetlení rozhodcom zobrali pokojne. A ani diváci neprejavili žiadne neprimerané reakcie. Žiaľ, takéto skraty asi nikdy nevymiznú a je dobré, keď sú potom adekvátne potrestané.
Vráťme sa teda k podstate futbalu ako takého. Čo poviete na margo výsledku 3:2?
Čo sa týka samotného zápasu, najväčším nepriateľom nášho mužstva bol katastrofálny terén. Každé ihrisko potrebuje starostlivosť a revitalizáciu. Chýbajúci trávnik v šestnástke, hrboľatý terén hraničiaci s nebezpečenstvom vyvrtnutia členku pri každom kroku, nevyspytateľné odskoky lopty. S tým sme sa my ťažšie vyrovnávali a z toho pramenili tri chyby a následné góly v našej sieti. Stručne zhrnuté, v Žehni sa "trénuje" non stop 24/7 a podľa toho ihrisko aj vyzerá.
Stretnutie malo napriek tomu zaujímavý priebeh.
To áno. Na začiatku sme išli do vedenia a domáci dvomi gólmi otočili, nám sa podarilo vyrovnať na 2:2, no rozdielový presný zásah dosiahol napokon súper. Škoda našich nevyužitých príležitostí, rovnako smoly pri dvoch strelách do konštrukcie a nepremenenej penalte. Lenže pokutový kop zahodili aj domáci. Z nášho pohľadu sme tento zápas mali vyhrať, šancí sme mali v celkovom súčte viac. Jarná časť sa len rozbieha, keď budeme zdraví, bez zranení, mužstvo ostane kompaktné, je v našich silách potrápiť každého súpera. Dúfam, že bodov nazbierame toľko, aby sme boli na konci sezóny spokojní.
Ján MIROĽA