Ján Slaninka a Peter Rokošný. Dvoch mužov zapálených pre futbal v Uzovskom Šalgove spája príslušnosť k tomu istému klubu, tiež obci - a delí ich „iba“ desať rokov života. Obaja sa nie tak dávno dožili okrúhlych životných jubileí.
Pred nedeľňajším domácim zápasom 17. kola 7. futbalovej ligy s Radaticami, v mene všetkých členov veľkej prešovskej a sabinovskej futbalovej rodiny, blahoželal predseda ObFZ Prešov Miroslav Benko trénerovi Jánovi Slaninkovi k 60. narodeninách, prezidentovi klubu Petrovi Rokošnému k päťdesiatinám.
Kto sú títo páni?
Ján Slaninka holdoval najpopulárnejšej kolektívnej hre odmala. Futbalové sudičky mu dali do vienka vzácny dar a to schopnosť strieľať góly. Ako žiak sa na víťaznom zápase nad Sabinovom, ktorý sa skončil výsledkom 7:0, prezentoval siedmimi presnými zásahmi. Aj vo svojom premiérovom stretnutí v drese dospelých dokázal (ako striedajúci hráč) zariadiť víťaznú loptu v sieti súpera, Uzovský Šalgov vtedy uspel v Lade 3:2. Počas štúdií na Vysokej škole textilnej v Liberci hájil farby TJ Jiskra Višňová, v troch zo štyroch sezón bol najlepším kanonierom mužstva. Krátko pôsobil v treťoligových Šarišských Michaľanoch, kde sa mu tiež strelecky darilo, až kým neprišlo zranenie kolena, po ktorom sa rozhodol pre návrat do materského klubu. Opäť patril k lídrom tímu, po čase sa stal tiež funkcionárom klubu. Ako hrajúci manažér klubu chcel pozdvihnúť úroveň futbalu v obci a robil pre to maximum, čo bolo v jeho silách. Sen o postupe do najvyššej okresnej súťaže sa naplnil v sezóne 2002/03, Ján Slaninka bol s 28 gólmi najlepším zakončovateľom mužstva. Aj v súčasnosti je pre Jána Slaninku futbal v Uzovskom Šalgove srdcovkou. Keď ho práve nezamestnáva futbalové dianie, zahrá si rekreačne volejbal, nohejbal, tenis, pingpong, dopraje si turistiku, hubárčenie a relaxačné práce v záhrade.
Peter Rokošný začínal s futbalom už v detstve. Spolu s kamarátmi naháňal loptu v rodnej obci na pľaci prezývanom „Labdareň”, prípadne na niektorých z obecných lúk, ktoré aspoň ako tak pripomínali rovnú plochu. Odmala nepoznal prekážky, ktoré by mu zabránili vo voľnom čase venovať sa svojej záľube. Obliekal dorastenecký aj seniorský dres Uzovského Šalgova, nie raz sa stalo, že v jeden nastúpil za mládežníkov aj za mužov. Miestni fanúšikovia spomínajú na úsmevnú situáciu, kedy deň po tom, ako sa vytrápil so salmonelózou, už nastúpil na majstrovský zápas – aby ho počas neho prišla jeho mama vyháňať z ihriska.
Kopačky, napriek „veteránskemu“ veku, ešte stále nezavesil na pomyselný klinec, jeho meno stále figuruje na súpiske A mužstva a v prípade potreby ochotne prikývne na pozvánku trénera. Peter Rokošný je v rámci jeho najbližšej rodiny jediným futbalistom. Rád by mal nasledovníkov, aj v to jeden čas dúfal, no syn aj dcéra, hoci v žiackom veku začali, v otcových šľapajach nepokračujú. Čerstvý päťdesiatnik rád sleduje aj iné športy, no šport medzi šestnástkami vždy bol a je pre neho prioritou. Srdcovky má dve. Okrem materského klubu tiež FC Liverpool, predtým to bol Real Madrid. Obetavý funkcionár, čoby člen usporiadateľského tímu na majstrovských zápasoch, nechýba na skoro žiadnom domácom vystúpení A mužstva.
Úplne na záver zaželajme obidvom oslávencom do ďalších rokov života veľa zdravia, pokoja a radosti z futbalových výsledkov Uzovského Šalgova.
Ján MIROĽA