Prešovskí futbalisti majú za sebou zápas, na ktorý tak skoro nezabudnú. Prehra 0:4 so Žilinou poriadne zabolela. Neboli horší o štyri góly, iba nemali toľko šťastia ako súper. Myslí si Vladimír Staš - v tomto prípade snáď „najpovolanejší“, ktorého sme mohli po záverečnom hvizde osloviť. V súčasnosti je členom prešovskej a sabinovskej futbalovej rodiny - oporou zadných radov FK Petrovany, okrem toho je jeho doterajšia kariéra spojená s oboma klubmi, Tatranom Prešov a MŠK Žilina. Mimochodom, s jedným zažil vypadnutie z prvej ligy, s druhým roku na to oslavoval majstrovský titul. Aj toto je jedna zo zaujímavostí doterajšej kariéry rodáka zo Šarišských Michalian.
Slová by sa určite hľadali ľahšie, kedy sa meranie síl skončilo v opačnom garde... Súčasný stopér jesenného majstra 7. ligy ObFZ Prešov si po chvíľke zamyslenia spomenul na situáciu z 22. minúty a v tej súvislosti označil hrdinu predchádzajúceho súboja na Tehelnom poli za smoliara zápasu... „Aký paradox, v Bratislave to trafil parádne v závere, teraz sa mohol presadiť pri druhej vyloženej šanci Prešova. Žiaľ, nepodarilo sa mu to.“
V tíme MŠK poukázal na skúsenosti zosobnené kapitánom Miroslavom Káčerom, ktorý síce postavou trocha pripomína aj hráča rugby, avšak, „jeho prehľad v hre bol badateľný celých deväťdesiat minút. Protiútok pred tretím gólom hostí začínal práve u neho. Keď si spomenieme napríklad na Pavla Diňu, člena klubu ligových kanonierov, uvedomíme si, že v prípade niektorých hráčov mierna nadváha nie je žiadnym obmedzujúcim faktorom.“
Hovorí sa, chudobnému aj z hrnca vykypí. V. Staš si pomohol známym slovenským príslovím pri zamyslení sa nad momentom, ktorý predchádzal štvrtému gólu. „Pohotový zákrok Pavla Bajzu, po ktorom sa však lopta odrazila k strelcovi a ten ju v tej chvíli ako na podnose a z takej pozície ani nemohol nedať.“
„Nehovoriac o systéme VAR,“ nadhodil inú tému mladší z bratskej dvojice futbalistov. „Keby neexistoval, ten zákrok pred penaltou by nikto neriešil...“
Apropo, išlo o zápas 13. kola. Čo to bývalému extraligovému hokejistovi (no tiež hráčovi hokejbalu) hovorí? „Som veriaci, no nie poverčivý.“ Po chvíľke predsa len na seba niečo prezradil. „Som skôr na párne čísla. Seniorskú hokejovú kariéru v drese Prešova som začal s číslom 37 – ani neviem prečo som si ho vybral. A vidíte. Sezónu predtým druhý najlepší strelec súťaže starších dorastencov nestrelil v áčku ani jeden gól. Akoby to bol nejaký signál zhora, že sa mám rozhodnúť. Nuž, zavesil som korčule na klinec a venoval sa už len futbalu. V Žiline som si vybral dvanástku a nebola to zlá voľba. V hokejbale zas 68-ku a tešil sa z víťazstva v prešovskej hokejbalovej lige.“
V nedeľu hostí Tatran Trnavu. Stále v pozícii čakateľa na prvé domáce víťazstvo. „Nespomínam si, asi som ani nehral v tíme, ktorý tak dlho túžil po domácim troch bodov a nebolo mu dopriate. Treba však byť optimistom,“ odkázal V. Staš do kabíny zeleno-bielych.
Ján MIROĽA