Najväčším lákadlom ostatnej nedele v 9. lige ObFZ Prešov bol súboj medzi dvojicou tímov z vrchných priečok tabuľky. TJ Družstevník Žipov vs. TJ Slanské Ruská Nová Ves. Hostia zvíťazili 5:2, po prvom polčase viedli 1:0. Domáci klesli po tomto súboji na štvrté miesto, ich súper sa posunul na druhú priečku. „Tabuľka mohla vyzerať aj inak, to by ale museli rozhodcovia uznať regulárne góly, prípadne vidieť niektoré neprehliadnuteľné situácie,“ myslí si skúsený stredopoliar Žipova Dávid Harčár. Jedným dychom doplnil, že mal na mysli moment, kedy jeho mužstvu nebol uznaný podľa neho jasný gól za stavu 1:2 v Haniske, „po ktorom mohlo byť 1:3. Namiesto toho sme si dali v samom závere nešťastného vlastenca na 2:2. Nehovoriac o tom, čo nám urobil hlavný arbiter v Medzanoch, keď si domáci hráč očividne posunul loptu rukou a mala byť odpískaná penalta. Škoda takýchto chýb, ktorých sa dopúšťajú skúsení rozhodcovia v najnižšej súťaži, kde všetci hrajú futbal naozaj len pre potešenie.“
V ďalšom rozprávaní bola reč o ostatnom meraní síl s TJ Slanské, o problémoch deň pred jeho úvodným výkopom. „Mal som vážne obavy, či proti Ruskej Novej Vsi nastúpime aspoň v minimálnom povolenom počte. Chýbajúcich sedem hráčov základnej zostavy, to som ešte nezažil. Obvolal som všetkých, čo mali registračný preukaz, podarilo sa. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že sme mali rozhodnúť a to už do 20. minúty. Tri vyložené šance sme však zahodili. Naopak, hostia rozhodli duel vo svoj prospech vďaka úspešným brejkom. Žiaľ, svoj deň nemal ani náš brankár Slavomír Ondria. Dostal hlúpe góly, čo sa ale stáva. Na druhej strane mu slúži ku cti, že žipovský futbal je jeho srdcovkou a vždy sa snaží ísť naplno. Taký je však futbal, raz máte dobrý deň, inokedy zlý.“
V najbližšom kole sa Žipov predstaví v Tulčíku, D. Harčár verí, že sa kolektív v ťažkom zápase zomkne. „Keď príde kostra mužstva, verím, že zanecháme dobrý dojem a získame nejaké body. Doteraz sa v každom majstráku dalo na našu hru pozerať, malo to hlavu aj pätu. Nemáme sa za čo hanbiť a jediné, čo nám chyba, je oživenie hry z lavičky, kde nás dosť výrazne tlačí topánka – vlastne kopačka,“ pridal na záver D. Harčár pozmenenú verziu príslovia.
Ján MIROĽA