Smutná nedeľa je nielen svetoznáma pieseň maďarského pianistu a skladateľa R. Seressa z roku 1932. Koniec koncov, nemá nič spoločné s futbalom... Napriek tomu, smutná nedeľa bola aj naposledy v Radaticiach a to prehre tamojších hráčov v zápase 18. kola 7. ligy ObFZ Prešov s FK Kojatice. Domáci podľahli lídrovi súťaže vysoko 0:5. Už v 21. minúte dovolili hosťujúcemu Matúšovi Sakalovi hetrik, potom gól do šatne Gabrielovi Poráčovi a desať minút pred koncom neubránili ani Jozefa Homoľu. Rozprávali sme sa s členom výboru TJ Družstevník Romanom Heldákom...
Päťka od lídra, rozčarovanie už po necelých dvadsiatich minútach, nula no konte strelených gólov. Čo všetko za tým treba hľadať?
Výkon, aký sme ukázali v prvom polčase sa nedá nazvať ani výkonom. Hosťom sme dovolili streliť štyri výstavné góly. Nechávali sme im veľa priestoru, oni to nemali problém využiť. Myslím, že sporný gól na 0:3 nás úplne zrazil na kolená. No nie je to výhovorka. Prehrať sme mohli, ale nie takto.
V útoku vám súper naozaj nič nedovolil, alebo to bolo skôr o vašej chabej koncovke?
Do prestávky sme sa smerom dopredu vôbec nepresadili. Druhý polčas už vyzeral lepšie, mali sme aj nejaké šance na skórovanie, no to skôr preto, lebo líder hral už len toľko, čo potreboval.
Domáce prostredie nepomohlo?
Či hráte doma alebo vonku, keď podáte bezduchý výkon, nemáte nárok na úspech. Kojatice ukázali v tomto meraní síl pravý opak. A nielen v tomto. Sú zaslúžene na prvom mieste a ja im prajem veľa úspechov.
V nedeľu hráte v Jarovniciach. V jeseni ste doma prehrali 3:4, taký výsledok asi neberiete...
Každý zápas v tejto súťaži je pre nás ťažký zápas. Radatice, ako družstvo a klub, sme za posledné dva, tri roky dosiahli dosť. Siedma liga je náš výkonnostný strop a už nemusíme sebe, a ani iným, nič dokazovať. Musíme len hrať. No nie takto, ako posledný zápas. Pre mňa, ako bývalého hráča, je takýto prístup a výkon neakceptovateľný.
Ján MIROĽA