Čakanie na kapušianske tri body na pokračovanie. Prečo nie, začať písať sa dá aj takto... Futbalisti OŠK Kapušany nevyhrali od polovice septembra, keď si presne pätnásteho v mesiaci poradili v domácom prostredí s Vyšnou Šebastovou 4:2. Postupné „prepadávanie“ v tabuľke, až na súčasné jedenáste miesto, majú takpovediac na svedomí nasledujúce výsledky: V Gregorovciach 1:3, v Hrabkove 2:8, doma s Pečovskou Novou Vsou 2:2, s Uzovským Šalgovom 0:3, v Kojaticiach 0:2, naposledy v Jarovniciach 1:3. Kde hľadať príčiny? „Čo zápas, to iná zostava. Zranenia, odcestovanie mimo blízkeho regiónu za prácou. A tak látame, plátame. Inak to nebolo ani v ostatnú nedeľu,“ dal sa počuť po vystúpení v Jarovniciach tréner Matúš Čisarik,, ktorý tak v súboji 14. kola 7. ligy ObFZ Prešov nemohol rátať ani s pomocou trojice „ostaršených“ dorastencov, keďže tí dopoludnia odohrali svoje majstrovské stretnutie v Rožkovanoch.
A pokračoval v rozprávaní: „V prvom polčase sme dvakrát inkasovali z rýchly brejkov, no predovšetkým si nevytvorili - alebo skôr vytvorili len veľmi málo príležitostí. Po výmene strán to už bolo o niečo lepšie, no chlapci zlyhali v zakončení. Chýbal im predovšetkým dôraz pri odrazených loptách.“ Zmienil sa aj o strážcoch pravidiel, keď povedal: „Ťažko sa hrá vtedy, keď sa rozhodca bojí z troch takpovediac pokusov odpískať aspoň jeden pokutový kop proti domácim. Pričom na opačnom konci sa to dalo.“
Lamentovať však vraj netreba, všetko zlé je na niečo dobré. „Verím, že sa konečne aj šťastie na nás usmeje, lebo aj to nás akosi obchádza. Samozrejme že vyhrávať chceme, no hráči to musia ukázať na ihrisku. Bojovnosťou, odhodlanosťou. Nikoho neteší takýto stav, určite sú niektorí z toho už frustrovaní. Treba sa však v hlave nastaviť tak, aby rozlúčka s rokom 2024 znamenala pretrhnutie negatívnej série a že si to odnesú práve Šarišské Sokolovce,“ dodal M. Čisarik.
Ján MIROĽA