Do klubu šesťdesiatnikov dnes vstupuje bývalý futbalista Marián Prusák. Rýchlonohý krídelník so šikovnou kľučkou sa narodil v Stropkove, kde aj futbalovo vyrástol, no predovšetkým je neodmysliteľnou súčasťou generácie hráčov Tatrana Prešov od polovice osemdesiatych do začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Presnejšie napísané, zeleno-biely dres obliekal od roku 1984 do 1992, s výnimkou pôsobenia v armádnom klube RH Cheb (1986 – 1988). Pôsobil aj v Prievidzi a Humennom, tiež v nižších súťažiach v Nemecku, neskôr v Bardejove, vo Veľkom Šariši, rovnako v niektorých ďalších tímoch tunajších regionálnych súťaží.
V najvyššej federálnej súťaži nastúpil v 132 zápasoch, v ktorých zaznamenal desať gólov.
Na príchod M. Prusáka zo Stropkova do Prešova si zaspomínal bývalý prezident Tatrana Vladimír Varga: „Mali sme ho už nejaký čas v hľadáčiku a keďže vzťahy medzi klubmi boli na vysokej úrovni, v jeho prestupe už nič nestálo v ceste. Ukázalo sa, že sme sa namýlili, v A mužstve sa pomerne rýchlo adaptoval, neskôr už pravidelne hrával. Mal dobrý techniku, bol rýchly, šikovný. Náš vzájomný vzťah, ja a on, bol vtedy v rovine nadriadený, podriadený, no s pribúdajúcimi rokmi prerástol do priateľstva a tak je tomu až doteraz. Stretávame sa často, našou dvornou kaviarničkou je Caffé Trieste, kde preberáme najčastejšie futbal. Minulý aj súčasný, prešovský aj mimoprešovský. Marián mi imponuje hlavne vedomosťami, aké má o dvojici ´pražských S´, teda o Sparte a Slavii a často navštevuje aj ich ligové zápasy.“
Pri téme šesťdesiatín M. Prusáka zaznel aj hlas z kabíny: „Prezývali sme ho Pimpo, lebo bol štíhly a ani výškovo tiež nijako nevyčnieval. Hovorili sme, že mu radšej dáme do trenírok tehlu, aby ho z ihriska neodfúklo. No ubehlo zopár rôčkov a pozrite teraz, aký je neho chlap,“ zasmial sa bývalý spoluhráč Vladimír Gombár a jedným dychom dodal: „No predovšetkým si ho pamätám ako dobrého futbalistu.“
Okrem toho, čo bolo napísané v predchádzajúcich riadkoch (a mohlo by toho byť aj oveľa viac), je M. Prusák aj zberateľom športových suvenírov, no nie hocijakých. Vo svojej zbierke má napríklad dres, v ktorom Antonín Panenka premenil vo finálovom rozstrele „EURO 76“ rozhodujúcu penaltu, po ktorej sa Československo stalo majstrom Európy vo futbale. Vlastní tiež vydraženú hokejku bronzového olympionika Martina Gernáta a niekoľko ďalších vzácností.
Na záver zaželajme oslávencovi v mene celej prešovskej futbalovej rodiny do ďalších rokov veľa zdravia, spokojnosti a úspechov.
Ján MIROĽA