Príchody či odchody hráčov z jedného klubu do druhého sú najviac sledovanými udalosťami vo svete futbalu. Záujmu fanúšikov sa teší aj trénerská téma, hlavne v prípade nových mužov na lavičke toho-ktorého mužstva - a namieste je vtedy otázka, či nová metla bude naozaj dobre zametať... A čo funkcionári? Tí často odchádzajú takpovediac potichu (hlavne v nižších regionálnych súťažiach), odovzdajú žezlo svojmu nástupcovi a život ide ďalej...
V Dubovici, v tábore účastníka 7. ligy ObFZ Prešov, došlo na prelome rokov k výmene stráži. Vincenta Onderča vystriedal na poste prezidenta klubu Ľudovít Čarnogurský. Prvý z dvojice spomenutých mužov v štyroch odpovediac „napísal“ svoj futbalový životopis...
Čo bolo za začiatku - a čo potom?
Som rodákom z Chminian, kde som sa začal ako žiak venovať futbalu. Vtedy som ani len nemyslel na to, že jedného dňa podpíšem prestupové lístky niekde na opačný koniec regiónu, no stalo sa. V tom čase som už obliekal dres A mužstva Chminian. Oženil som sa do Dubovice, zmenil pôsobisko, kde som neskôr aj ukončil aktívnu činnosť. Tuším, že to bolo v roku 2006. Štyri sezóny predtým som začal s trénovaním žiakov Dubovice, tiež som bol členom výboru FK. V roku 2008 som sa stal prezidentom klubu a túto funkciu som zastával do 31. decembra 2023.
Vincent Onderčo v prednom rade siedmy zľava.
Šestnásť rokov ste boli prvým mužom dubovického futbalu. Čo všetko sa za ten čas podarilo a čo nevyšlo podľa predstáv?
Funkciu som prevzal po nebohom Jozefovi Cifrovi. Nebolo jednoduché zabezpečiť financie na chod klubu, hľadali sme riešenie. Napadlo nám otvoriť prevádzku športového baru. Stal som sa jeho štatutárom, mal na starosti prevádzku. Vďaka tomu sa nám darilo mať v regionálnych súťažiach prihlásených žiakov, dorastencov i mužov. Tešili sa spoločne z postupov, z víťazstva v Letnom pohári ObFZ Prešov. Postavili sme dve tribúny, zrekonštruovali šatne, dostavali dve žiacke šatne. Pribudol vonkajší prístrešok na posedenie pri bare, detské ihrisko, umelé multifinkčné ihrisko. V Dubovici vďaka tomu vyrástol pekný areál športu, na ktorom už netreba robiť nič iné, len hrať futbal. Moja predstava vždy bola, aby futbal na dedine hrali odchovanci, na ktorých by sa chodili pozerať rodičia, starí rodičia, manželky, priateľky, súrodenci, kamaráti... Nepreferujem platenie hráčov a ani ich nakupovanie. Keď sa toto deje, už to nie je pravý dedinský futbal. Čo sa nepodarilo? Úprimne, nespomínam si na nič. Skôr chcem poďakovať všetkým kolegom, priateľom, starostom Dubovice, ktorí majú svoj podiel na všetkom, z čoho máme teraz radosť. A aby som nezabudol, obnovili sme tradíciu futbalových plesov v obci, škoda, že po ôsmich ročníkoch nám vystavil stopku pandémia koronavírusu.
Na Jedenástke roka 2023 7. ligy ObFZ Prešov to jeden z dvojice ocenených Dubovičanov Jakub Grich povedal otvorene a nahlas: cieľom je postup. Ako to vidí exprezident klubu?
Náš mladý tím sa v jeseni ukazoval v dobrom svetle. Body získaval aj vonku, čo sa nám v minulých sezónach veľmi nedarilo. Chlapci na to majú, držím im prsty, nech zabojujú, no nebude to ľahké. Súťaž je len v polovici, sú v nej viaceré kvalitné mužstvá, ktoré majú tiež svoje ambície. Preto som ja osobne vo svojich prognózach skôr opatrný.
Ako je to teraz? Stali ste sa „iba“ radovým fanúšikom, alebo?
Áno, fanúšikom a aj členom klubu... Pripravený pomôcť, keď bude záujem zo strany vedenia. Môjmu nástupcovi želám veľa úspechov v práci, aby sa mu darilo zháňať potrebné financie. A čo je podstatné, udržať mladých pri futbale, lebo teraz je to dosť náročné.
Ján MIROĽA