Oslovili sme jedného z nich. Jozef Paľuch ml. (73 rokov, v hornom rade piaty zľava) sa v úvode rozprávania zamyslel: „Spomínam si na to fotenie. Niečo mi však hovorí... V majstrovských zápasoch som trojku nikdy nenosil, teraz vidím, že ju mám na trenírkach. Pravdepodobne ide o snímku z nejakého turnaja.“ Na začiatku sedemdesiatych rokov mal vraj Žipov poriadne široký káder, „a na fotografii by mohla byť najsilnejšia zostava z toho obdobia. No treba ešte doplniť, že do nej patrili aj František Kovaľ a Matej Kovaľ.“
V hornom rade je prvým zľava tréner Ján Sedlák. Futbal bol pre neho srdcovkou, čo sa naplno prejavilo hlavne počas jeho dlhoročného pôsobenia ako obetavého funkcionára. Nemal problém zobrať do ruky kosu a sa pustiť do kosenia ihriska – keď bolo treba, aj v nedeľu.“
Vedľa neho stojí Emil Kovaľ - dobráčisko, ktorý sa vraj nikdy sa neulakomil na strelu alebo sólovanie, vždy radšej uprednostnil prihrávku.
Štefan Machala vynikal „driblingom“, zdravotné problémy ho však prinútili v pomerne mladom veku zavesiť kopačky na klinec, hneď nato sa stal trénerom.
Jozefa Sedláka prezývali Blochin, podľa európskeho futbalistu roka 1975 Olega Blochina.
Náš spolubesedník Jozef Paľuch počas osemročného pôsobenia v drese Žipova nevynechal žiaden majstrovský zápas, čo je bezpochyby úctyhodný „výkon“ a možno aj rekord okresných trávnikov.
Viktor Harčár (prezývaný Baldočka) bol známy tým, že hneď po tom, čo „prestúpil“ do stavu manželského, ukončil aktívnu činnosť, čím len potvrdil pravdivosť známeho príslovia Za všetkým hľadaj ženu.
Štefanovi Harčárovi patrila pravá strana obrany, svoj post si vedel zastať k spokojnosti.
Ján Bartko pôsobil v tom čase vo funkcii pomocného trénera.
V dolnom rade je prvým zľava František Mihálik. Bol použiteľný v útoku aj v zálohe, jeho kariéra trvala dosť dlho, údajne aj preto, lebo mal vždy, ako sa hovorí, energie na rozdávanie.
František Kovaľ mal prezývku Lačo, vedel servírovať loptu z rohu rovno na hlavu spoluhráča. Na ihrisku vynikal rozvahou a prihrávkami, ktoré mali oči. Zo všetkých hráčov na fotografii to s futbalom dotiahol najďalej, hrával za Liptovský Mikuláš a Martin.
Jozef Jenča bol „univerzál“, v prvom rade hráč do poľa, v prípade potreby použiteľný aj medzi žrďami, čo dokazuje aj táto fotografia. Okrem toho dokázal často rozveseliť spoluhráčov rozprávaním vtipov.
Postavou nevysoký Jozef Paľuch st. bol viacnásobným kráľom strelcov súťaže, v ktorej v tom čase Žipov Pôsobil. Mal prezývku Kiči, vraj odvodený od maďarského slova malý.
Jozefovi Mihálikovi prischla prezývka Hangari. V obrane bol vraj taká „žiletka“. Vedel však dávať aj góly aj takpovediac vďaka úzkemu ihrisku v Žipove. Po dlhom autovom vhadzovaní, predĺžení hlavou J. Paľuchom ml., číhal vždy vzadu na dohodnutom mieste, odkiaľ potom zakončoval...
Nuž, aj taký bol futbal v Žipove v roku 1973 a na záver už len jedna pikoška: Traja na fotografii mali okrem futbalu aj ďalšiu spoločnú záľubu. Boli členmi hudobnej skupiny Brothers. Jozef Sedlák (spev), Jozef Jenča (bicie) a Jozef Paľuch ml. (gitara). „Farebná hudba, toto dnes už mladým asi nič nehovorí, no my sme ju už mali vo výbave. V tom čase ako jediní v širokom okolí,“ zaspomínal J. Paľuch ml.
Ján MIROĽA