Hrali bez ôsmich hráčov základnej zostavy, šancu dostali príležitostní hráči a tradiční náhradníci. Konkrétne o jednom z nich bude reč v „neskorších“ riadkoch.
„Chlapcom som už pred úvodným výkopom prízvukom, že bez bojovného prístupu neuspejeme,“ dal sa počuť tréner Hanisky Ľubomír Kočík. „Našťastie pre nás vypočuli moje slová, začali veľmi dobre, snažili sa hrať na polovici súpera, čo im aj vychádzalo. Sedličania nakopávali lopty za našu obranu, no s tým sme problémy nemali. Vychádzali nám ofsajdové pasce a to aj vďaka tomu, že pískali až traja rozhodcovia. Ja osobne, čo sa týka ich celkového hodnotenia arbitrov, nemám vôbec žiadne výhrady.“ Napriek tomu Haniska dvakrát inkasovala... „Áno dvakrát a tu už budem na svojich zverencov kritickejší. Nepáči sa mi, že niekedy dostávame veľmi lacné góly a inak tomu nebolo ani teraz. Najprv nepokrytie protihráča v šestnástke, potom laxnosť v strede ihriska a zbytočná strata lopty. Nech sa páči loptu, kopnite si gól – akoby sme sa súperom takto prihovárali a podľa toho aj konali.“
Aj preto Ľ. Kočík tvrdí, že v drese FK Furča nevynikol žiaden hráč. Akurát strelca druhého gólu spomenul v súvislosti s jeho, ako sa hovorí, nosom na „žolíkov“. „Akosi mám vo svojej trénerskej kariére šťastie na L-kových, čiže lavičkových hráčov. Už sme sa pred časom bavili o tom, že takto označujem takpovediac večných náhradníkov a pomerne často sa stalo, že po vystriedaní rozhodli víťazný zápas, prípadne dosiahli vyrovnanie. Zažil som to v Žehni, v Ľuboticiach, aj teraz v Haniske.“ No a presne pre takého hráča sa rozhodol v 78. minúte. Jozef Varadský je dokonca akoby ukážkovým príkladom, lebo vraj nastupuje len sporadicky na záverečné minúty. Tak tomu bolo aj teraz a navyše splnil pokyny trénera do poslednej bodky. „Opýtal sa ma, aké pokyny mu dám. Odpovedal som mu dvomi slovami – daj gól. A on ho naozaj dal. Nuž, ako jediný náš hráč splnil všetko, čo som mu povedal,“ zasmial sa kormidelník Hanisky.
Nedeľa 20. novembra už bude bez súťažného futbalu. Čo s tým? „Stretnem sa s rodinou, vnúčatá nedávno oslavovali narodeniny, je sa na čo tešiť,“ dodal na záver rozprávania Ľ. Kočík.
Ján MIROĽA