Bol to zápas o jednom góle, ktorý rozhodol o domácej radosti a smútku hostí. Bol to tiež rýchly gól, lebo padol už po necelých štyroch minútach hry, jeho autorom bol Vladimír Bodnár.
Čo je zaujímavé, Polomčania už druhýkrát po sebe takto „chybovali“. Týždeň predtým v meraní síl v Jarovniciach prehrali 1:2, osudnými sa im stali góly z tretej a z poslednej deväťdesiatej minúty. A aby toho nebolo málo, v 5. kole boli zverenci hrajúceho trénera Marcela Kačmára štedrí aj k hráčom Krásnej Lúky, ktorým darovali všetky tri body v poslednej minúte stretnutia (doma 0:1). Na úvod sme sa teda vrátili do nedávnej minulosti a opýtali sa na spomenuté zaváhania. „Z rýchleho gólu proti Jarovniciam sme sa rýchlo spamätali. Boli sme im viac ako vyrovnaným súperom. No kruto sme pykali za nepremenené šance. V nastavenom čase prišla prísna penalta. Pán rozhodca by mal lepšie ovládať pravidlá, lebo nie každá ruka v pokutovom území sa musí odpískať. Proti Krásnej Lúke sme tak isto doplatili na zahodené tutovky. V samom závere sa strela odrazila od kolena nášho brankára rovno k súperovi a ten už iba pohodlne do prázdnej brány zakončil. Škoda, futbal sa hrá na góly, nie na šance.“
A ako to bolo naposledy v nedeľu Krivanoch? Podľa kormidelníka TJ Podhoran si jeho zverenci prehrať nezaslúžili, spravodlivejšiu by bola remíza. Inkasovali skôr taký „ušmudlaný“ gól. Po rohu, hlavičke od brány, sa lopta na ich smolu dostala rovno na nohu súpera. Nasledovala menšia skrumáž, „a z nej sa domácim podarilo loptu dotlačiť za čiaru. My sme mohli ešte v prvom polčase vyrovnať, mali sme však smolu. Po rýchlom brejku tiesnený Damián Filip mieril milimetre vedľa, neskôr Marek Genčúr trafil brvno, od ktorého sa lopta odrazila tesne pred čiaru. V druhom dejstve sme domácich pritlačili, no bez želaného efektu.“ Potešila jediná skutočnosť a to početná prevaha fanúšikov, hoci Poloma nehrala doma. „Ďakujeme im, že stoja pri nás aj keď sa nedarí,“ dodal M. Kačmár.
Ján MIROĽA