Hráči Víťaza mali raketový nástup, skórovali už po niekoľkých sekundách, po štvrťhodine vyhrávali 2:0, no po hodine hry prehrávali 2:3. Dokázali vyrovnať, avšak posledné slovo mali aj tak Ostrovany, keď víťazný gól dosiahli v 82. minúte. Rozprávali sme sa s ich trénerom Rastislavom Popušom...
Ukončili ste päťzápasovú šnúru domácich bez prehry. Vedeli ste o nej? Bola to pre vašich hráčov motivácia?
Ani nie. Skôr pomohol môj zvýšený hlas po tom, akú slabú koncentráciu som videl u svojich hráčov v úvode stretnutia. Tá sa našťastie pre nás po nejakom čase premenila na veľmi pozitívnu emóciu. Chlapcom slúži ku cti aj to, že pre pracovnú zaneprázdnenosť mnohých, až v Bratislave alebo inde na západe Slovenska, sme z celkového počtu 23 hráčov širšieho kádra mali k dispozícii iba jedenásť – teda nikoho na striedanie.
Bolo to do stavu 2:0 s vami až také zlé?
Ja osobne som bol v takom miernom šoku, ako s nami lomcovala nervozita, nevedeli sme sa pohnúť dopredu, kombinovať v priestore, riešiť hrozbu jednoduchým odkopnutím lopty. Ako som spomenul, pomohol až dôraznejší tón môjho hlasu a rozostavenie na niektorých postoch. Hru začal s pozície stopéra organizovať František Dužda a vývoj zápasu sa postupne obracal v náš prospech. Pomohlo nám aj to, že súperovi sa postupne prestalo dariť v koncovke, zahodil vari päť tutoviek...
Futbal je kolektívny šport, no nedá nám opýtať sa, či by Ostrovany boli vyhrali aj bez Františka Bilého.
Odpoviem takto... Ide o nášho najlepšieho hráča - útočníka, od ktorého sa góly očakávajú. A v tej súvislosti musím povedať aj to, čo som už naznačil. Vpredu mu momentálne chýba jeho „parťák“ Marián Bilý, pracovne odcestovaný v Bratislave. Keď sú obaja na ihrisku, mužstvo si viac verí a môžem povedať, že vtedy sme najsilnejší. Avšak, áno, platí, čo ste sa pýtali, keby nebol František Bilý, ťažko by sme vo Víťazi zvíťazili. Bol to určite zaujímavý duel, rýchly, kombinačný, na kvalitnom ihrisku. Domáci nechceli prehrať a mal som pocit, že nechceli ani remízu, no skončilo sa to, ako skončilo.
S odstupom času, čo by ste povedali na margo prehry 1:11 v 5. kole na ihrisku TJ Sokol Hrabkov? Veď nebol ani piatok trinásteho, ani sa nehralo 13. kolo...
Ťažko je mi vracať sa tomu. Mám 37 rokov a nepamätám si, kedy Ostrovany naposledy dostali takýto prídel. Možno v 60-tych rokoch minulého storočia, keď s futbalom začínali naši dedovia. A pritom sme vtedy nastúpili v najsilnejšom zložení, nechýbala nám motivácia ani trojbodový cieľ. Bol Hrabkov taký silný, alebo my takí slabí. Neviem... No viem jedno, že v jari budeme chcieť sokolom prehru vrátiť. Ako sa hovorí, vrátiť požičané...
Ján MIROĽA