Kto by nepoznal známy slogan o smole, ktorá sa lepí na päty. Stretávame sa s ňou kedykoľvek v bežnom živote. V prípade futbalistov však vyznejú určite výstižnejšie slová o kopačkách a smole na nich. Také nosia aj hráči FK Záborské (7. liga obFZ Prešov). Snažia sa o postup do najvyššej okresnej súťaže, ale... O ich ostatných dvoch vystúpeniach sme sa rozprávali s trénerom Michalom Bakom.
Domáca remíza 2:2 s Malým Šarišom. Veľa nechýbalo a mohli ste vyhrať...
Škoda tých dvoch bodov. Nemali sme o ne prísť. Hosťom sme dokázali odolávať až do poslednej minúty, viac než polhodinu oslabení o jedného hráča. Mrzí to o to viac, že vyrovnanie prišlo z pokutového kopu.
Naposledy ste v Hrabkove prehrali tesne 1:2. Ako hodnotíte tento výsledok?
Ťažko sa mi hodnotí stretnutie, ktoré sme prehrali o jeden gól, a hlavne, v ktorom, dovolím si tvrdiť, sme mali miernu územnú prevahu počas väčšiny zápasu. Chlapci sa opäť presvedčili, že vo futbale nerozhoduje držanie lopty, ale to, kto sa viac presadí pri zakončení. Domáci využil našu slabšiu koncentráciu v úvode a po smolnej ruke ukážkovo zrealizovali priamy kop. Potom sme prevzali opraty zápasu do svojich rúk, snažili sa v útočnej fáze niečo vymyslieť, premeniť nejakú šancu. No obrana súpera na čele s Petrom Liptákom nás do vážnejších príležitostí nepúšťala. Po výmene strán bolo našou snahou vyšším presingom vytvárať tlak na obranu domácich. Keď už sa zdalo, že by mohla urobiť nejakú chybu, pri ojedinelom protiútoku sme „vďaka“ nedôslednosti znova inkasovali. Teší ma, že hráči nezložili zbrane, no odmenou im bol iba pekný gól Filipa Tudora zo štandardky – viac nie, domov sme sa vrátili bez bodu, hoci sme neboli hroší. Šťastena sa priklonila na stranu Hrabkova, nám sa odvrátila chrbtom a to rozhodlo.
Ján MIROĽA