Minulý víkend boli na programe dve dohrávky súťaží riadených ObFZ Prešov. V 7. lige hostil Víťaz Malý Šariš (0:2), v 6. lige Chmiňany Dulovu Ves. Väčším lákadlom bolo určite druhé meranie síl, v ktorom sa stretli dva popredné tímy. Domácim patrilo po jeseni v tabuľke štvrte miesto, hostia zimovali o stupienok vyššie. Po výsledku 0:2 (góly: Erik Kapraľ, Boris Guman) však už nič z toho neplatí. Víťazný celok sa posunul na čelo pelotóny, porazení klesli na štvrtý „flek“. Niekoľko otázok sme položili trénerovi Dulovej Vsi Michalovi Dubeckému...
Paradoxne až na začiatku jari ste sa stali jesenným majstrom. Ako vnímate túto „zaujímavosť“, okrem toho, že za všetko môže znova korona?
Nie iba ona, bolo toho viac. Veľká škoda, že skoro vždy je za tým niečo smutné, neraz tragické. V tomto prípade autonehoda v tábore Chmiňancov, neskôr pohreb. To boli príčiny odloženia zápasu. Každopádne nás však pozícia lídra teší, vynasnažíme sa byť na nej čo najdlhšie.
Podarilo sa vám vyhrať, čo je z vášho pohľadu teraz najdôležitejšie. Aký je váš pohľad na zápas?
Dôležitosť súboja sme si všetci uvedomovali. Aj určité špecifiká, ktoré sprevádzajú vystúpenia v Chminianskej Novej Vsi. Menšie ihrisko, súboj za súbojom, no predovšetkým kvalita na domácej strane, čo sa aj potvrdilo. No borili sme sa predovšetkým s terénom, lebo prechod po zime z umelej trávy na prírodne trávniky nie je len tak… No teší nás, že sme si domov odniesli tri body a hlavne čisté konto nášho brankára Martina Kapraľa.
Bolo to teda podľa vás zaslúžené víťazstvo?
Áno. Mali sme viackrát bližšie ku gólu než súper. Brvná, jedno po hlavičke, druhá po priamom kope. Na premieňaní šancí musíme ešte popracovať. Domáci sa snažili hrať jednoducho, boli nepríjemní v osobných súbojoch, navyše aj správne športovo vyhecovaní. Keď si udržia takýto štandard aj proti ostatným tímom, môžu skončiť v tabuľke dosť vysoko. Fanúšikom sa musel zápas páčiť.
Rozdieloví hráči na obidvoch stranách?
Na našej Erik Kapraľ, na domácej kapitán na stopérskom poste Marián Bendik.
Ján MIROĽA