Pokračujeme rozhovorom s manažérom a trénerom FK Uzovský Šalgov Jánom Slaninkom.
Lídrom každý zdravý hráč
Po jeseni vám v 3b 6. lige patrí dvanáste miesto, na konte máte o zápas menej. Vaše hodnotenie?
Na prvý pohľad je to zlé vysvedčenie. Avšak, keď sa na výsledky pozrieme detailnejšie, nebola to žiadna katastrofa. Od štvrtého kola nás sprevádzali početné zranenia. Nepamätám si sezónu, v ktorej by sa nám z 20-členného kádra bola zranila počas jesene presne polovica. Z toho dôvodu niektorí hráči nastupovali na zápasy aj keď neboli úplne fit. Príkladným bojovníkom bol kapitán Kristián Kropiľák. A preto aj hodnotenia zápasov zo strany funkcionárov a hráčov boli skôr pozitívne. Ostáva nám len dúfať, že v jarnej časti už nebudeme mať takú smolu a posunieme sa v tabuľke podstatne vyššie, niekde do jej pokojného stredu.
Tri zápasy, na ktoré si narýchlo spomeniete
Neprialo nám ani vyžrebovanie. Prvý domáci zápas sme hrali až v piatom kole, lebo Nemcovce požiadali o preloženie termínu. Proti Hermanovciam (0:0) sme potrebovali vyhrať, ale proti bol náš odchovanec v bráne hostí Lukáš Tuleja, ktorý sa chcel „doma“ vytiahnuť. Hralo sa na jednu bránu, no on pochytal všetky naše strely. V Ľuboticiach sedel na lavičke jediný hráč, hrajúci prezident klubu, nestarnúci Peter Rokošný. Prehrávali sme 0:2, Dávid Slaninka znížil po peknej prihrávke Petra Mačuru, ktorý si o niekoľko minút neskôr nešťastne vykĺbil ruku v lakti. Musela k nemu prísť záchranku. Dohrávali sme desiati a bez trénera, lebo ja som sa potom až do konca venoval zranenému hráčovi. Na výsledku 2:1 pre domácich sa už nič nezmenilo.
Na ktorých lídrov v tíme ste sa spoliehali?
Lídrami boli všetci zdraví hráči, ktorí odohrali najviac zápasov a bojovali tak aj za maródov. Patril medzi nich tiež Miloš Fekete, ktorý sa k tomu ešte stihol aj oženiť a stavať. V závere prestupového obdobia sme zo Sabinova získali Miroslava Cárika, ukázal sa ako veľký bojovník. Spolu s Kristiánom Kropiľákom a Marekom Ceheľským patrili k výrazným oporám tímu.
Fandili Šalgovčania aj keď sa nedarilo?
Klub má svoju históriu aj svojich priaznivcov. Naša obec nie je veľká, no nepamätám si, aby sme na zápas vonku išli bez fanúšikov. Tak to bolo aj pri vystúpení v Chmiňanoch, na ktoré sa Matúš Štofaník vybral asi pätnásť kilometrov na bicykli. Počas stretnutia som si som počul ako hovorí do telefónu inému fanúšikovi: „Prehrávame 0:2 – a smola, máme ďalších dvoch zranených."
Vaše porovnanie minulosti šalgovského futbalu so súčasnosťou...
Zhruba pred pätnástimi rokmi žiaci nášho klubu dosahovali najlepšie výsledky v histórii. Dvakrát vyhrali najvyššiu okresnú súťaž, raz si zahrali 3. ligu a skončili na štvrtom mieste. Vtedy bolo každý deň na ihrisku okolo dvadsať chlapcov, ktorí chceli hrať futbal. Som rád, že som ich mohol trénovať. Dnes je situácia úplne iná. Nedokáže poskladať jeden mládežnícky tím z chlapcov rovnakej vekovej kategórie. Nie je ich toľko ani v jednotlivých ročníkoch. Niekoľko rokov preto dávame priestor v žiackom družstve aj dievčatám. V tejto sezóne je ich sedem, chlapcom len o päť viac. Z tých dvanástich chlapcov sú iba štyria z kategórie U15, v ktorej hráme. Ostatní sú výrazne mladší. Za takých okolností nie sú dôležité výsledky, ale správna motivácia, aby sa deti futbalom predovšetkým zabávali.
Jedenástka roka 2021 3b 6. ligy podľa vášho výberu (1 – 4 – 4 – 2):
Jaroslav Kaminský (Vyšná Šebastová) - Anton Petrovčík (Dulova Ves), Kristián Kropiľák (Uzovský Šalgov), Milan Klembara, Radovan Demko (Šarišské Sokolovce) - Stanislav Červeňák (Brezovička), Miloš Fekete (Uzovský Šalgov), Miroslav Bendík (Chmiňany), Martin Dupkala (Dulova Ves) - Peter Michalek (Brezovička), Erik Kapraľ (Dulova Ves).
Futbalista roka 2021 6. ligy:
Peter Michalek (Brezovička).
Ján MIROĽA