Pokračujeme rozhovorom s trénerom FK Furča Haniska Pavlom Strejčkom. Jeho zverenci skončili po jeseni v 8. A lige na šiestom mieste.
Niečo ako rodinný klub
Pohľad na tabuľku vás počas zimnej prestávky upokojí, alebo?
Neupokojí. Vzhľadom na zloženie a kvalitu kádra bolo povinnosťou skončiť v prvej štvorke. A možno, taký môj pocit náročného trénera mi nahovára, že sme mali aj na prvú trojku. To by sme mali ale v zápasoch, v ktorých sme prehrávali, museli reagovať inak. V našej lige je minimálne šesť výkonnostne vyrovnaných tímov. Momentálne na Solivar a Ličartovce nemáme, na ostatných si veríme. Boli zdolateľní, no nie vždy sa nám to v jeseni podarilo.
Tri TOP zápasy...
Sklamanie bolo po súboji v Kokošovciach. U kvalitného súpera sme v prvom polčase dominovali, z prevahy sme vyťažili iba remízu 1:1. Po výmene strán sme prehrávali už 2:4, nakoniec z toho bola remíza 4:4.
Nedá mi nespomenúť prehratý domáci duel s Janovom (1:4). Doplatili sme na neschopnosť premieňať šance, no aj na chyby rozhodcu.
Najzaujímavejšie bolo meranie síl v Radaticiach. Desať hráčov muselo v tom čase podstúpiť karanténu a hrozilo, že vôbec nevycestujeme. No zachránili nás starší, hovoríme im srdciari. Nastúpili sme presne jedenásti, niektorí mali nad päťdesiat. V 10. minúte vyhrávali domáci 2:0 a ak mám byť úprimný, neveril som v zázrak. Mám sa však podarilo znížiť a v druhom dejstve ešte raz – na 3:2. A stále sme sa nevzdávali, posledných desať minút sa hralo iba na polovici súpera, boli aj šance na vyrovnanie, no žiaľ. Po záverečnom hvizde rozhodcu som bol sklamaný z výsledku, no hrdý na každého hráča.
Osobnosti v kabíne Hanisky.
Naše mužstvo funguje perfektne ako celok, hoci sú tu veľké futbalovo - generačné rozdiely. Máme medzi sebou dvadsaťročných mladíkov, ale aj takých, ktorí sa môžu pochváliť vnúčatami. Vychádzajú spolu výborne. Mali sme šťastie aj na hráčov, ktorí tu prešli len pred niekoľkými mesiacmi, ako dobre zapadli do kolektívu výborne zapadli. Nebolo by fér menovať jednotlivcov.
Divácky záujem je, či nie je?
Pred niekoľký mi rokmi to bolo slabé, no neskôr sa to postupne začalo meniť k lepšiemu. Chodia domáci, no aj „cezpoľní“. Je to zásluha ľudí v štruktúrach klubu. Aj samotných hráčov, lebo ich hra ako taká začína mať hlavu a pätu. Je to napríklad aj tým, že u nás hrajú synovia a kamaráti z okolitých obcí. A v neposlednom rade je fajn, že na ihrisko začali chodiť naše manželky a deti a všetci tvoríme akoby rodinný klub.
Jeseň 2021 bola rovnaká než predchádzajúce? Alebo v niečo iná?
Klub v tomto roku oslávil krásne jubileum, tridsiate narodeniny. „Nezničiteľný útočník“ Štefan Lámy zasa päťdesiatku. V klube sa objavili dvaja nadšenci, ktorí sa začali venovať mládeži. Ide o Dávida Siweckeho a Adriána Tkáča. Mám z toho dobrý pocit, pretože toto je cesta, ktorou by mohol futbal v Haniske ísť.
Jedenástka roka 8. A ligy podľa vášho výberu (1 – 4 – 4- 2)?
Pavol Ondrejíček (Haniska) - Martin Macák (Ličartovce), Marek Semanič (Solivar), Daniel Sabol (Ruská Nová Ves), Patrik Lorinc (Radatice) - Rudolf Rusnák (Solivar), Michal Hajník ( Ličartovce), Matej Kravec (Solivar), Damián Baran (Haniska) - Dávid Babčák (Ličartovce), Patrik Vardžík (Haniska).
Futbalista roka 2021 8. A ligy?
Matej Kravec (Solivar).
Ján MIROĽA