Je známou futbalovou postavou prešovského a sabinovského regiónu. Rád dáva góly, hoci, ako sa v rozhovore priznal, má na to iba jednu nohu. Keby mu bola nápomocná aj druhá, určite by bol v kariére vsietil viac presných zásahov. Takto ich po uplynulom víkende má na konte podľa štatistík portálu futbalnet.sk „iba“ stojeden. Ale nie, teraz vážne...
Existuje dozaista mnoho futbalistov okresnej úrovne, ktorí mu toto číslo ticho závidia. Pred nasledujúcimi otázkami a odpoveďami už iba jeho meno – Slavomír Hurajt, hráč účastníka 6. ligy ObFZ Prešov FK Dubovica.
V najvyššej československej a neskôr slovenskej súťaži existoval Klub ligových kanonierov. Viete o niekom z tejto spoločnosti, ktorej každý člen sa hrdil sto a viac ligovými gólmi?
Keď si dobre pamätám, patrí tam útočník Róbert Vittek. Páčil sa mi, bol pre mňa inšpiráciou, dával veľa gólov ako ja.
Vittekov recept na góly nepoznáme, no prezraďte ten váš...
Bojovať o každú loptu, ísť drzo do hry, nebáť sa protivníka a hlavne veriť si.
Snažili ste sa v mladosti podobať niektorému zo slávnejších futbalistov?
Ronaldo bol vždy pre mňa top, lebo, jednoducho - vie dávať góly.
Aký je váš osobný strelecký rekord v jednej sezóne?
V sezóne 2014/2015 som sa s 33 gólmi stal najlepším okresným strelcom.
Z tých sto lôpt v sieti súperov koľko bolo slabšou ľavou nohou?
Nepamätám si, žeby som ňou niekedy skóroval, keďže strieľam presnou pravačkou.
Ktorému mužstvu sa dávajú góly najťažšie? Prípadne je ich viac?
Torysa, Rožkovany, Šarišské Dravce. Keďže sme blízko seba, obrancovia ma poznajú a v takom prípade je to pre mňa horšie.
Existuje súper, ktorý si proti vám drží doteraz čisté konto?
Nepamätám si na takého. Každému som vsietil minimálne jeden gól.
Keby nebolo futbalu, ktorý iný šport by vás dokázal uspokojiť?
Neviem si to ani len predstaviť. Futbal ja pre mňa číslo jeden.
Stane sa raz zo známeho okresného strelca známy tréner? Existujú také úvahy, kedy by asi bolo najlepšie zavesiť kopačky na klinec?
Futbalu sa chcem aktívne venovať, kým mi to zdravie dovolí, teda čo najdlhšie. A potom, po konci kariéry, by som rád odovzdával svoje skúsenosti mladým.
Dres s číslom sto nemá každý, no vy ste taký dostali uplynulú nedeľu pred stretnutím s Rožkovanmi. Určite zaslúžene...
Či právom, to nech hodnotia iní. Mne iba prináleží poďakovať zaň prezidentovi FK Dubovica Vincovi Onderčovi, ako aj ostatným chlapcom z klubu.
Ján MIROĽA