O zápase, v ktorom padlo v nedeľňajšom 11. kole 6. ligy ObFZ Prešov sme písali hneď v pondelok. Pečovská Nová Ves zdolala gólom z pokutového kopu Chmiňany 1:0. Aj futbalisti Uzovského Šalgova sa radovali z najtesnejšieho víťazstva, v Gregorovciach uspeli vďaka gólu v poslednej minúte prvého polčasu. Strelci sa veľmi nevyznamenali ani v Šarišských Sokolovciach, kde hrali Hermanovce a zrodila sa remíza 1:1. Vlastne, nevyznamenali sa vôbec, lebo obidva góly boli vlastné. Inak, čiernou škvrnou zápasu bolo vylúčenie hosťujúceho Jozefa Pokutu...
A čo ďalšie merania síl? Žeby sa na ich výsledkoch nenašlo nič zaujímavé povedať nemožno. Naopak... Veď až v troch stretnutiach sa zrodil rovnaký rezultát 3:2 – Dubovica vs. Rožkovany, Nemcovce vs. Brezovička a Ľubotice B vs. Vyšná Šebastová.
Ostal nám ešte súboj v Terni. Domáci TŠK zdolal TJ Družstevník Žipov 5:2, po polčase 2:0. A teda, diváci videli najviac gólov v 11. runde. Domáci mali výborný nástup. Už v 5. minúte mali možnosť pokutového kopu, ktorý Matúš Vasko dokázal premeniť. O ďalších päť minút sa v koncovke presadil hrajúci tréner Peter Záhradník. V 62. min znížil hosťujúci Dušan Čorba, no v 75. min prišla odpoveď hostiteľov, na 3:1 upravil Marián Cvoreň.
Stále málo, lebo v poslednej desaťminútovke sa menilo skóre ešte trikrát. Najprv nechcenou zásluhou striedajúceho Matúša Dzurendu, ktorý si dal vlastný gól – a bolo už 4:1. O minútu nato naposledy zdvihol bojovú zástavu Žipova Ladislav Kaleja, no v 88. min dal definitívnu bodku za stretnutím Vlastimil Vasko (vraj iba menovec autora otváracieho gólu) – 5:2.
Tréner Terne Peter Záhradník prekvapil tvrdením, že napriek jasnému víťazstvu úplne spokojný s výkonom mužstva nebol: „V prvom polčase sme predviedli dobrý futbal. Vypracovali sme si šance, dve z nich využili. No prestávka nám akoby uškodila. Dvadsať minút sme ukazovali skôr antifutbal. Každý hráč si na ihrisku robil čo chcel, žiadna taktika ani disciplína. Boli sme pod tlakom, hostia nás vôbec nepustili z našej polovice. Jedným slovom katastrofa. Zákonite prišiel trest v podobe gólu na 2:1 a veľa nechýbalo k vyrovnaniu, no stopér hostí mieril po rohu hlavou našťastie pre nás len do spojnice. Gól na 3:1 nám potom padol zákonite veľmi vhod a ich vlastenec na 4:1 dvojnásobne. No v tom už sme už znova ukazovali našu lepšiu tvár a hoci súper ešte raz znížil na 4:2, boli sme to my, kto v závere ešte stihol prikrášliť výsledok vo svoj prospech.“
Ján MIROĽA