Mužstvo ŠK Odeva Lipany B je v tabuľke 8. B ligy na poslednom mieste. Prečo? Na túto otázku kompetentní poznajú odpovede – určite aj preto, lebo, ako sa hovorí, vedia veci presne pomenovať. Rozprávali sme sa s kapitánom Petrom Mekkom.
Pri pohľade na výsledky piatich prehier zaujme len jeden debakel (v Drienovskej Novej Vsi 1:6), jedna prehra o dva (v Polome 0:2) a až tri najtesnejšie (v Jarovniciach 1:2, v Haniske 2:3 a doma s Jakubovou Voľou 2:3). A predsa ste to vy, kto má v rukách Čierneho Petra. Je teda podľa vás futbalový pánbožko spravodlivý?
V situácii, v akej sa klub momentálne nachádza, asi áno. Aj keď je pravdou, že nám v niektorých prípadoch chýbalo trošku šťastia. Ako sa hovorí, chudobnému aj z hrnca vykypí.
Čo sa týka jednotlivých zápasov, o každom by sa dalo dosť rozprávať. V Drienovskej Novej Vsi nám chýbali štyria hráči, vrátane mňa. Dôvodom boli krstiny, dúfam, že budúceho futbalistu. Mysľou sme síce boli v „Drienovskej“, avšak... Nehovoriac o tom, že už pred samotným stretnutím musel tréner telefonovať s niektorými ďalšími hráčmi, aby ich bolo aspoň jedenásť. Z toho boli aj tak dvaja čiastoční maródi, jeden z nich nastúpil dokonca s vysokou teplotou. Obrana hrala v improvizovanom zložení, polčasový výsledok 5:0 pre domácich teda nikoho veľmi neprekvapil. Po výmene strán po preskupení zadných radov sa to zlepšilo, no gólové manko bolo príliš veľké.
Na ihrisku v Polome nevieme hrať, bilanciu na ňom máme určite veľmi negatívnu. Každý to asi potvrdí, že sa tam hrá ťažko. Veľmi tiež záleží aj od poveternostných podmienok. No a v tých zostávajúcich troch dueloch nám chýbalo spomínané futbalové šťastie, aby sme remizovali alebo možno aj naplno bodovali.
Poďme sa baviť o tých súbojoch detailnejšie. V Haniske padli všetky góly v prvom polčase, mali ste viac než 45 minút aspoň na vyrovnanie. Proti Jakubovej Voli to bolo do prestávky navlas rovnaké a znova ste nevyužili druhé dejstvo. V Jarovniciach ste inkasovali rozhodujúci gól na 1:2 osem minút pred koncom...
Myslím si, že v Haniske sme mali aj na všetky tri body. Pokazili sme úvod, v 18. minúte sme prehrávali 0:2. No nestrácali sme vieru v dobrý výsledok, v 35. minúte bolo vyrovnané 2:2. Avšak, namiesto toho, aby sme dokonali obrat, stal sa opak. Domáci potrestali našu laxnosť v šestnástke a gólom do šatne išli znova do vedenia. Cez prestávku sme si povedali, že ten zápas chceme vyhrať a urobíme pre to maximum. V druhom polčase bola herná prevaha na našej strane, súper hrozil už len z protiútokov. No obrana Hanisky predviedla pozorný výkon, podporený skúsenosťami viacerých hráčov. Dovolila nám snáď len jednu tutovku, nanešťastie pre nás lopta letela mimo pravej žrde.
Doma s Jakubovou Voľou sme pre zmenu išli do vedenia my a to dosť rýchlo. Potom prišli ďalšie góly, prvé dejstvo sa napokon skončilo tiež 2:3, s tým rozdielom, že víťazstvo brali hostia – dosiahli to, o čo sme sa my v Haniske pokúšali márne.
V Jarovniciach padol dôležitý gól znova v úvode. Po situácii, keby sme prestali hrať, lebo sme si mysleli, že rozhodca odpíska útočný faul na mňa. No nestalo sa... Celkovo mali domáci prevahu od začiatku do konca, no boli sme to my, kto mohol paradoxne v druhom polčase strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Zahodili sme vyloženú šancu, keď náš útočník pálil zo siedmich, ôsmich metrov len do brankára. Po prestávke bola naša obrana pod čoraz väčším tlakom, z čoho pramenil osem minút pred koncom gól na 2:1.
Doma s Krivanmi a tiež s Ruskou Novou Vsou ste zasa uhrali dve zhodné remízy 1:1. No opäť akási neuveriteľná zhoda v tom, že po výmene strán sa už nikto v koncovke nepresadil, čo udivuje hlavne vo vašom prípade. Suma sumarum, v ôsmich stretnutiach ste dali v druhých polčasoch len tri góly? Vyzerá to ako poriadna záhada. Poznáte jej rozlúštenie?
Tieto dva zápasy mrzia asi najviac. V oboch sme podľa môjho názoru boli lepším mužstvom. Nepremenili sme však vyložené príležitosti. Ba čo viac, „Ruská“ nám zopár nešetrnými zákrokmi zranila hráča, ktorý im robil problémy. Všeobecne platí, že na strelenie gólu potrebujeme minimálne tri dobré možnosti. Chýba nám klasický hrotový útočník, ktorý by to vedel gólovo „potiahnuť“. Ako hovorí náš tréner, aby vedel dávať góly akoukoľvek časťou tela. V tíme rovnako absentuje stredný záložník, ktorý by vedel podržať loptu a aj ju rozdať. Málo gólov v druhých polčasoch je následkom ubúdania fyzických síl. Do prestávky to chlapci ako tak zvládajú, ale po výmene strán je to už horšie. Nedostatok kvality nahrádzame bojovnosťou a to si vyžaduje dobrú kondíciu, ktorú nemáme. Využívanie štandardných situácií je biedne. Netrénujeme a potom to tak vyzerá. Teda, stretávame sa každý piatok, ale to iba precvičujeme streľbu a zahráme si futbal. Ťažko sa niečo natrénuje s piatimi, šiestimi hráčmi, čo je následkom pracovných povinností hráčov.
Z ôsmej ligy sa už vypadnúť nedá. Čím sa budete snažiť hráčov motivovať, aby táto sezóna, keď sa dočkáme jej pokračovania a aj konca, nedopadla pre vaše mužstvo tak zahanbujúco?
Z hľadiska toho, že pôsobíme ako B tím popredného treťoligového mužstva, môže pohľad na tabuľku vyzerať zahanbujúco. Už dávno však neplatí, že sa k nám chodia rozohrávať hráči A mužstva, prípadne dorastenci, ktorí by zbierali skúsenosti. V podstate pôsobíme ako samostatný oddiel, ako v minulosti Ďačov. Takže je to o tom, na čo reálne máme, o tom, že sa prikrývame perinou, na akú máme. Úzky káder, nedostatok funkcionárov, frustrácia, demotivácia, sú len výsledkom toho, že sa na súperov pozeráme zdola. Tento trend je dlhodobý, takže otázku, či má zmysel ďalej pokračovať, si kladieme pred každou sezónou. Veríme však, že v jarnej časti pretrhneme sériu nelichotivých výsledkov a podarí sa nám uhrať dostatok bodov, aby nám v rukách neostal povestný Čierny Peter.
Ján MIROĽA