Dvadsiate siedme pohárové finále patrí histórii. Na programe bolo v utorok, stretli sa v ňom Záborské a Chmiňany. Hralo sa na ihrisku v Brezovici. Veselšiu cestu domov mali určite Chmiňanci. Po tom, čo pred rokom vyhrali vo finále nad Dulovou Vsou 2:1, tentoraz zdolali súpera na penalty, ktoré nasledovali po 90 minútach (plus dvoch nastavených).
Aký bol sled? Začínali Chmiňany, Marián Bendík bol úspešný, rovnako tak Miloš Baran zo Záborského – 1:1. V druhej sérii sa nemýlil ani Patrik Adamčo, no Daniel Kakaščík nedal – a bolo 1:2. V tretej sérii sa presadili Šimon Marhevka, no aj Filip Tudor – 3:2. Nasledovala štvrtá séria, v nej zaváhal Miroslav Bendík, Juraj Chovanec nie – a vyrovnal na 3:3. Posledná séria mohla byť rozhodujúca a aj bola. Roman Tobiaš jedenástku premenil a upokojil priaznivcov Chminian. Nevďačná úloha tak prischla Petrovi Hriškovi, ktorý musel skórovať. Trafil ale iba do pravej žrde – a bolo rozhodnuté - 3:4.
Čo povedali po stretnutí niektorí jeho aktéri?
Peter Zusko, tréner Chminian: „Zranení a rozcestovaní – toto nás charakterizovalo pred finále. Mávol som nad tým rukou, nič iné mi ani neostávalo a pozliepal zostavu. Stala sa víťaznou, čo bol môj malý a tajný sen. Aj taký malý športový zázrak, o ktorý sa chlapci postarali a ja im za to ďakujem.“
Jozef Smolko, prezident TJ OK Chmiňany: „Chcem sa na úvod poďakovať usporiadateľom za to, že sme mohli u nich odohrať finálový zápas a tiež stráviť sviatočné popoludnie v príjemnom prostredí. Organizáciu podujatia zvládli na výbornú.
Ďakujem aj našim chlapcom za predvedený výkon, som na nich hrdý. Podarilo sa nám obhájiť prvenstvo z minulého roka, čo nebolo jednoduché. Prvý polčas bol v našej réžii, v druhom prebral iniciatívu súper. Pokutové kopy, tie sú o šťastí, ktoré sa priklonilo na našu stranu. Treba pochváliť obidve mužstvá za predvedené výkony a korektnú hru.“
Jozef Renčko, tréner Záborského: Veril som, že hoci je súper z vyššej súťaže, bojovnosťou, no aj tým, čo dokážeme, minimálne neprehráme v riadnom hracom čase. A mal som pripravený plán a to striedanie brankárov tesne pred 90. minútou. Matúš Timko mal byť pri penaltách naším žolíkom, no nakoniec ani nesmel nastúpiť. Jednozápasový trest za červenú kartu v pohárovom semifinále s Brezovičkou si vraj musel odpykať iba v pohárovom súboji, nie v ligovom. Som sklamaný.“
Daniel Kakaščík, Záborské: „Góly a penalty, úspešné aj neúspešné, sprevádzali mňa a mojich bratov v posledných hodinách. V nedeľu v ligovom stretnutí proti Drienovu Róbert dosiahol hetrik, Pavol nepremenil jedenástku. Ja som ho napodobil vo finále pohára. Mrzí ma to, chlapcom som sa v kabíne ospravedlnil, som rád, že to prijali. Medailu som hneď po zápase dal otcovi do ruky, v prvom momente som sa nedokázal zmieriť s tým, že je iba strieborná. No uvedomujem si, že je súčasťou mojej futbalovej kariéry a patrí k ostatným, ktoré som doteraz získal.“
A ešte jedna zaujímavosť na záver. V pohárovej histórii len dve mužstvá dokázali obhájiť zisk vzácnej trofeje. Dlho sa tým mohli pochváliť iba futbalisti Chminianskej Novej Vsi, v ním aktuálne pribudli ich susedia z Chminian.
Ján MIROĽA