Porozprávali sme sa s mužom, ktorého v časoch jeho „mladosti“ preslávilo najmä pôsobenie v druholigových Ličartovciach, kde hrával spoločne s bratom Romanom...
Zverenci T. Šimka si v nedokončenej sezóne zapísali ako posledný výsledok domácu prehru s Ľuboticami B 1:3. Išlo o zápas z bezgólovým polčasom, v ktorom sa síce Dubovčania neskôr ujali vedenia, no neudržali ho. Tri minúty pred koncom potom inkasovali na 1:2 a v posledných sekundách súboja na 1:3. Posledným strelcom domácich v ročníku 19/20 bol tak 33-ročný Štefan Zvolenský. Zaujímavé je, že to bol zároveň jeho prvý gól v sezóne, celkovo ich má na konte 41 a všetky v drese rodného klubu. Blíži sa teda k okrúhlej päťdesiatke, zaujímalo nás, či ho neláka pokoriť túto métu už v ročníku 20/21 „Láka, prečo nie, no v prvom rade sa treba zamerať na úspech kolektívu, nie jednotlivca.“ Toľko odpoveď kapitána, ktorý je počas celej svojej kariéry verný dubovickým farbám.
Ďalej sme už nechali priestor T. Šimkovi. Keďže vo futbale už čosi, ako sa hovorí, preskákal, chceli sme vedieť, či a kedy si on osobne musel dať od futbalu dlhšiu neželanú pauzu. „Iste, bolo to pri zranení kolena, nehral som celý rok.“ Aktuálny výpadok teda trvá „len“ dva mesiace, Tomáš sa po ňom znova vracia na trávniky. Hodinové tréningy (muži spoločne s dorastencami) mávajú dvakrát za týždeň. „Priznám, nie je nás veľa, spolu takých necelých dvadsať, no toto je už trvalejší problém futbalu v našej obci. Úzky káder spôsobený prácami mimo regiónu. Často ide o kvalitných hráčov, ktorých je ťažko nahradiť. Teraz sú však mnohí doma, a majú chuť hrať. Ja to len vítam, aj preto, lebo by som sa najradšej videl už iba na lavičke. Ako hráč nie som najmladší, telo je opotrebované a v každom stretnutí riskujem jeho zranenie viac než ostatní“.
Aké plány majú v Dubovici v najbližších dňoch, týždňoch? „Nič konkrétne vám v tejto chvíli nepoviem. Počuli sme o nejakej forme pohárovej súťaže, chceme sa do nej zapojiť a aj preto sme začali trénovať. Všetci prejavili veľkú chuť, až sa smejem, že prečo poniektorí až teraz. A samozrejme, som zvedavý, dokedy to vydrží,“ položil otázku na záver.
Ján MiROĽA