Nie je žiadnym tajomstvom, že v tábore jednej z futbalových bášt Prešovského a Sabinovského okresu došlo v závere minulého roka k výraznej personálnej zmene. Dnes už exprezident Sokola Ľubotice Martin Ondrej už dlhšiu dobu zvažoval odchod z pozície prvého muža futbalu v spomenutej obci. Jeho nástupcom sa stal Ľubomír Kočík. Či bol práve on tým „najpovolanejším“, to napovedia výsledky žiakov, dorastencov, mužov – štvtoligového „áčka“. ako aj šiestoligového „béčka. Možno nie hneď v tejto sezóne, možno v budúcej, prípadne až tej nasledujúcej... „Nebol to rýchly proces. Na začiatku som o niečom takom ani neuvažoval. Vedel som, že som nebol prvým, komu bola stolička ponúknutá. Viacerí však odmietli. Nakoniec som prikývol,“ uviedol muž, ktorého rukopis je vidieť pod postupom B mužstva Ľubotíc z ôsmej do siedmej ligy a hneď na to zo siedmej do šiestej. Niečo už teda pre futbal v obci urobil, no uvedomuje si, že slová chvály za tieto úspechy zazneli raz a dnes sú minulosťou. Na druhej strane, ako hovorí, treba sa na situáciu pozerať reálne a nestavať vzdušné zámky. „Nie som Coperfield ani Harry Poter, nemám čarovný prútik ani neovládam mágiu, ktorou sa privolávajú víťazstvá. No boli tu slová ľudí, ktorí ma oslovili, slová o pomoci, lebo sám človek nezmôže nič, hoci je v klube na najvyššej funkcii. Musí cítiť aj podporu zdola. Keď neostane iba pri sľuboch, verím, že spoločnými silami posunieme náš futbal o úroveň vyššie,“ hovorí Ľ. Kočík a jedným dychom odpovedá na otázku v zmysle príslovia o novej metle... „Zásadné zmeny teraz určite robiť nebudem, sú tu dobre rozbehnuté veci, na mysli mám napríklad poctivú prácu s mládežou, ktorú odvádzajú naši tréneri. Čo sa týka dospelých, hráči rezervy musia pochopiť, čo je jej úlohou. A tiež jednoznačne treba urobiť spoluprácu trénerov áčka, béčka a tímu U19 čo najviac na prospech všetkých, lebo ich fungovanie nestojí málo peňazí.“ Tie prichádzajú na účet vďaka podpore obecného úradu, za čo sú futbalisti povďační, „no netreba zabúdať ani na sponzorov. Tým treba tiež venovať pozornosť, lebo spolupráca a prejav vďaky by nemali byť len o vyvesení reklamného banera. A rovnako si treba vážiť aj rodičov detí, ktoré u nás hrajú.“
Vždy to tak bolo a aj bude, merítkom kvality práce v každom klube sú výkony A mužstva, s týmto tvrdením náš spolubesedník plne súhlasí. „Práve v ňom je treba urobiť potrebný reštart. Pred sezónou sa káder rozšíril o piatich, šiestich dorastencov z vlastnej liahne, no nie všetci dokázali vytvoriť na príslušných postoch konkurenciu. Tým ich však neodpisujem ani nezatracujem. Stále je tou najlepšou voľbou cesta vychovávania vlastných hráčov, nateraz si ale musíme pomôcť príchodom posíl zvonku, na čom sme už začali pracovať. Priznám sa, mám taký sen, či predstavu, vychádzajúcu z osobného pocitu, že áčko je v štvrtej lige už nejako dlho a žiada si to spoznať aj iných, kvalitnejších súperov. Niečo podobné sa podarilo druhému tímu, ba čo viac, v šiestej lige sa mu teraz vodí možno až nad očakávanie. Dvaja hráči sa našli v nominácii jedenástky roka. V klube je teda dosť pozitívneho, je na čom stavať. Verím preto, že keď sa budeme navzájom rozprávať a spoločne hľadať riešenia, ľubotický futbal bude napredovať,“ dodal na záver Ľ. Kočík.