V 3. kole 7. ligy ObFZ Prešov, medzi FFK Fričovce a TJ Sokol Šarišské Sokolovce, sa o výsledku rozhodlo v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. Domáci dali od 24. do 26. minúty dva góly (Ľubomír Kacvinský z 11 m a Róbert Vozár, hostia odpovedali len jedným z kopačky striedajúceho Matúša Baláža). Rozprávali sme sa so zástupcami obidvoch táborov.
Dvakrát Vozar
„V prvom polčase sme dominovali my, v druhom hostia,“ dal sa počuť prezident FFK Fričovce Andrej Kaščák. Pri obidvoch loptách v sieti súpera spomínal meno Róbert Vozar. Po faule na neho, asi meter za hranicou „veľkého vápna“, kopali Fričovčania pokutový kop. Spomenutý hráč potom zužitkoval presný center Ľubomíra Kacvinského z ľavej strany a bolo 2:0. Futbalisti Sokoloviec znížili po dorážke priameho kopu, po niekoľkých minútach domáci brankár Miroslav Leško bravúrnym zákrokom zabránil vyrovnaniu. „Celkovo veľa striel v tomto zápase nebolo, nám to napríklad pomerne často lietalo privysoko.“
Volili istotu
Vzostupy a pády futbalového klubu spod Braniska (hlavne to druhé, keďže sa udiali len nedávno) sú športovej verejnosti známe. Pred dvomi rokmi vypadlo jeho A mužstvo z najvyššej okresnej súťaže, v druhej najvyššej sa vlani zachránilo, ako sa hovorí, s odretými ušami. Priestor dostávajú mladí hráči, mnohé opory spred niekoľkých rokov už zavesili kopačky na klinec. „Niektorí však ostali a práve oni to ešte stále ťahajú, bez nich by asi boli naši mladí trocha bezradní. Aj pri pokutovom kope proti Sokolovciam sme radšej volili skúsenosť a rutinu v osobe Ľuba Kacvinského. Máme dvoch nových hráčov, ktorí sa vrátili z Čiech, defenzívneho stredopoliara Ondreja Barana a do útoku a zálohy Mareka Jenču. Ukazujú sa platnými posilami,“ dodal A. Kaščák.
Už 44 rokov
Prezident TJ Sokol Šarišské Sokolovce Dušan Jusko hovoril o vyrovnanom stretnutí, ktorého výsledku by vraj viac svedčala deľba bodov. Tá sa však nekonala, „rozhodol o tom veľmi krátky časový úsek, kedy sme dvakrát inkasovali. Rozhodnutie o penalte bolo na rozhodcovi. Škoda, mali sme viac vyťažiť z prevahy v druhom polčase,“ myslí si dlhoročný funkcionár, ktorý pracuje v klube 44 rokov a preskákal už toho poriadne veľa. Ako poznamenal, aktuálne im chýbajú viacerí hráči základného kádra, no situácia by sa mala postupne zlepšovať.
Bude sa priečiť
Z posledného miesta v tabuľke si D. Jusko ťažkú hlavu nerobí. Naopak, „keby niekto už teraz po treťom kole nad našimi chlapcami lámal palicu, asi by som sa s ním veľmi priečil. Osobne som presvedčený, že sa budeme postupne posúvať hore,“ poznamenal. Na druhej strane s trochou nostalgie spomína na začiatok tohto desaťročia. „Áno, pred dvomi rokmi sme ustúpili z pozícií, štyri roky predtým sme pravidelne hrávali o postup. Škoda, že je taká doba, aká je. Futbal často hrajú peniaze a nie ľudia. Pred sezónou nám solventnejšie kluby ´pretiahli´ k sebe niektorých dobrých hráčov, tí teraz chýbajú. Na ekonomicky lepšie časy si asi budeme musieť počkať, možno ešte prídu. Nateraz nás teší, že máme jeden z najkrajších futbalových stánkov v okrese a aj to je niečo,“ pochválil sa na záver rozprávania D. Jusko.