V súťažiach riadených ObFZ Prešov sú všetky otázniky už minulosťou. Po Kamenici (6. liga) a Kapušanoch (8. A liga) sme spoznali ostatných dvoch víťazov v sezóne 2016/2017. Tešia sa v Ľuboticiach (7. liga) a v Brezovičke (8. B liga), kde sa rozhodovalo až minulú nedeľu v poslednom kole. Rezerva Sokola Ľubotice zvíťazila v Chminianskej Novej Vsi 2:0. Góly vsietili Mário Halický a Peter Lupták. Zaujímavosti porozprával tréner Ľubomír Kočík.
Na úvod sme sa opýtali, či si je vedomý toho, že možno polovica tímov zo šiestej ligy im fandila možno iba preto, lebo (podľa vzoru filozofie mnohých športových tímov zo západu Slovenska) to v budúcej sezóne budú mať do Ľubotíc bližšie, než do Uzovského Šalgova, ktorý sa tiež usiloval o postup do poslednej chvíle... „Zaujímavá úvaha. Pravda, každé euro za pohonné hmoty by sa dalo využiť aj inak, no už sa to nedá vrátiť späť. My každopádne máme v hlavách teraz to, že sa stretneme s niektorými zaujímavými súpermi. No tešíme sa na každého, či už bude z Prešovského alebo Sabinovského okresu. Chceli sme s nimi hrať, taký bol náš cieľ,“ odkázal Ľ. Kočík.
Ľubotický kauč prišiel k mužstvu v lete minulého roka zo Žehne. Ako sa vtedy pre média vyjadril, chcel si užiť viac radosti z futbalu, hoci zdôraznil, že v Žehni spolupracoval s ľuďmi zapálenými pre túto hru (Dušan Galdun, Erik Ševčovič), no nedostatok hráčov i financií boli a sú veľkými prekážkami pre jej rozvoj. „Do Ľubotíc som si mohol dovoliť dotiahnuť hráčov, ktorých som chcel.“ Keď sa v rozbehnutej jarnej časti dostali na čelo tabuľky, Ľ. Kočík neváhal otvorene hovoriť o najvyšších métach a okrídlenú frázu „od zápasu k zápasu“ nevyslovil ani raz.
Až prišiel nedeľňajší súboj v Chminianskej Novej Vsi. Aká bola príprava? Z trénera mal byť odrazu aj dobrý psychológ. Akú taktiku zvolil? Na čo vsadil? Vraj celý týždeň o dôležitosti stretnutia nepadlo ani slovko. „Posledné dva tréningy chlapci ani nevedeli, čo je futbal. Vymenili ho za nohejbal, pri ktorom bola dobrá nálada, odľahčená atmosféra, samé srandičky. No aj tak, priznám sa, mal som obavy z toho, či chlapci v hlavách zvládnu ten posledný krok, rozhodujúci zápas.“ Nakoniec to dokázali vďaka dvom gólom. Ten prvý dal Mário Halický, ktorý bol postavený pred „hotovú vec“ tesne pred úvodným výkopom. Okolnosti boli zaujímavé...
Ľ. Kočík: „Môjho syna zavolali do Šarišských Michalian na spoločné fotenie, keďže je ich kmeňovým hráčom, no v jari hosťoval u nás. Mal prísť rovno do Chminianskej, avšak meškal, telefón nedvíhal. Nuž som musel rýchlo rozhodnúť. Zavolal som si bokom Mária a oznámil mu, že nastúpi od prvej minúty. Bol to risk, lebo zvykol hrávať posledných desať, pätnásť minúť, skúsenosti skoro žiadne, kondícia tiež nič moc.“ Pokyny boli jednoduché: Behaj vpredu, bojuj, keď budeš mať loptu, vystreľ. Pred gólovou situáciou to bolo trocha inak. „Prebral center od Zorského, spracoval loptu a preloboval brankára. Mal veľkú radosť, hneď utekal k lavičke, úprimne ma vystískal.“ M. Halický, ako sa hovorí, splnil misiu, do konca polčasu sa ešte stačil maximálne vytrápiť, „cez prestávku som ho už vystriedal, lebo kondične to už bolo pre neho ťažké,“ poznamenal Ľ. Kočík.
Na záver: prvé mužstvo Ľubotíc účinkuje v 4. lige, „béčko“ premiérovo v šiestej. Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa im bude dariť.