Gólov ako na hokeji, no bol to futbalový zápas. Pred súbojom 23. kola 6. ligy ObFZ Prešov kalkulovali v Petrovanoch, za akých okolností by ešte mohli „živiť“ šancu na záchranu. „Hralo sa ešte o dvanásť bodov, keby Chmiňany prehrali, a potom znova...“ opísal nahlas svoje úvahy prezident TJ Petrovany Jozef Valent. Lenže po výsledku 4:5 doma s FK Drienov (polčas 1:1, góly: Martin Stavač 2, Richard Lukáč, Matej Ficko – Tomáš Sepeši a Tomáš Dyačovský po 2, Martin Kakaščík) to už neplatí. Susedia nemali zľutovanie, lebo aj oni majú svoj cieľ. Sú blízko k zisku titulu okresného vicemajstra.
Nuž, čo s vlastne v Petrovanoch stalo? Čo je za tým, že si domáci neustrážili vedenie 4:1? „Nie ste prvý, čo sa ma to pýta,“ hovorí J. Valent. „Pred vami to boli mnohí hneď po záverečnom hvizde rozhodcu - potom ďalší a ďalší. Odpoveď neviem, hoci som z noci z nedele na pondelok toho veľa nenaspal. Asi je už zbytočné v tejto chvíli rozoberať detaily, keď len na jednom prehranom zápase to nestojí.“ No predsa len, jednoducho a zrozumiteľne sa dá povedať, že od 62. minúty, kedy Petrovany zvýšili na 4:1, „asi bolo treba, aby sa desiati postavili do brány a možno by sme až štyri góly neboli dostali. Ba čo viac, my sme hneď po štvrtom našom góle mali možnosť Drienovčanov definitívne doraziť na kolená, no Marek Kočiško vo vyloženej šanci príliš špekuloval a nakoniec ju nepremenil.“
„Pokašlali sme toho v sezóne dosť, nedeľa bola akoby, samozrejme v negatívnom zmysle slova, čerešničkou na torte. Zlosť ma už prešla. Chyby musíme hľadať vo vlastných radoch – v hráčoch, tréneroch, funkcionároch.“ J. Valent uviedol príklad: „Zoberme si niektoré zápasy od 17. kola. Vyhrávali sme so Širokým – prehrali sme, so Šarišskými Dravcami – detto, s Pečovskou – to isté, so Záborským - tiež, rovnako s Nemcovcami. Naposledy s Drienovom sme prišli o remízu v 92. minúte. Zaujímavo sa to číta, no mne sa to ťažko hovorí. Toľko stranených bodov, ktoré teraz chýbajú,“ zamyslel na prvý muž petrovianskeho futbalu.
Čo ďalej? V prešovskom a sabinovskom okresnom futbale kolujú názory, že, až na niektoré výnimky, niet hráčov na (po starom) prvú triedu, nieto na druhú, tretiu. My sme si chceli overiť, čo je pravdy na tvrdení, že petroviansky kanonier Martin Stavač končí s futbalom. „Je to tak. Život futbalistu prináša odriekanie, obmedzovanie voľného času. Martin sa chce viac venovať rodine a preto sa rozhodol zavesiť kopačky na klinec.“ A čo ostatní? „Ešte sme sa nerozprávali, chceme teraz v prvom rade dohrať sezónu so cťou. No potešilo ma vyhlásenie bojovníka Richarda Lukáča, ktorý sa v kabíne vyjadril, že obliekať náš dres chce aj v nižšej súťaži. Bodaj by ´potiahol ´ aj ostatných. Ja určite oslovím niektorých našich chlapcov pôsobiacich v iných kluboch, či nebudú ochotní pomôcť v snahe o návrat.“ Na záver J. Valent smeroval myšlienky všetkým, s ktorými mali Petrovany v šiestej lige dočinenia: „Viem, že to robím v predstihu, no pre médiá už nebudeme zrejme zaujímaví, ich pozornosť si s blížiacim sa záverom sezóny užijú iné kluby. Chcem sa preto poďakovať súperom, rozhodcom, fanúšikom – našim aj tým z opačných táborov. Prosto všetkým, čo sa točia kolo futbalu. Uvidíme, čo bude od jesene...“
Foto: V. Zamborský