Futbalisti FK Záborské sa dočkali na štvrtý pokus... Až vo štvrtom jarnom vystúpení dokázali zvíťaziť. Alebo inak, na zisk čo len bodu čakali viac než pol roka, čo je poriadne dlhý čas. Naposledy vyhrali v 6. lige ObFZ Prešov 23. októbra 2016. Vtedy zdolali doma Torysu 1:0. A poriadne dlho trvalo aj čakanie na strelený gól. Miloš Baran skóroval 30. októbra v Širokom... A potom dlho, dlho nič. Až teraz, v nedeľu, presne po 483 minútach prelomil kliatbu Martin Papcun. Stalo sa v zápase 18. kola, v ktorom Záborské porazilo Nemcovce 3:2.
O meraní síl tradičných rivalov v najvyššej súťaži Prešovského a Sabinovkého okresu sme sa rozprávali s hrajúcim trénerom Danielom Kakaščíkom. Najprv informoval o novinke, ktorou sa môže klub FK Záborské pochváliť. „Už je to vyše mesiaca, čo naše rady posilnil Ľubomír Puhák, bývalý hráč Tatrana Prešov. Nebolo to nikde publikované, nuž patrí sa o tom krátko informovať. Ľubo je mojim hrajúcim asistentom, obaja sme teda počas zápasov na ihrisku. Dôležitý je však aj pohľad spoza čiary, ktorý má vedúci mužstva František Kolivoška. Tak nejako sme to poskladali, navzájom konzultujeme a sme radi, že sa v súboji s Nemcovcami dostavil pozitívny výsledok,“ uviedol D. Kakaščík.
Záborčania začali víťazný majstrák proti Nemcovciam dobre a už po niekoľkých sekundách sa ujali vedenia po „vykupiteľskom“ góle M. Papcuna, o ktorom už bola reč. Na svetelnej tabuli svietila druhá minúta. Lenže hostia už v nasledujúcej využili zaváhanie domáceho brankára Martina Beňu. Tí, čo sa týka umenia trestať chyby súpera, mali svoj deň. „Po zhruba polhodine hry zazmätkovala celá obrana a dostala hlúpy gól. Prehrávali sme 1:2 a tak sa skončil aj prvý polčas.“ Tiež preto, lebo hostitelia nevyužili v jeho poslednej minúte veľkú možnosť na vyrovnanie. Po faule práve na D. Kakaščíka ukázal hlavný rozhodca Albin Kijowski na biely bod. Tak je, rovnako ako v Kapušanoch, aj duel Záborské – Nemcovce rozhodovali arbitri spoza severných hraníc, na čiarach boli tentoraz Artur Szelca Dávid Klamut. „Prečo som nekopal ja? Lebo sme tu všetci poverčiví,“ zasmial sa skúsený stredopoliar a viac vysvetľovať nebolo treba. Možnosť „prepustil“ kapitánovi a bratovi v jednej osobe Pavlovi Kakaščíkovi. Tomu však hosťujúci brankár Vladimír Botko vystihol úmysel a vrhol sa k tej správnej - pravej tyči. A potom mal aj potrebnú dávku šťastia, keď vyrazenú loptu poslal hlavou M. Papcun vedľa.
Na vyrovnanie si tak museli hráči Záborského počkať až do 69. minúty. Peknou strelou z diaľky odčinil predchádzajúce zaváhanie P. Kakaščík – 2:2. Hneď nato sa porúčal predčasne pod sprchy Nemcovčan Ľubomír Kočiš, ktorý dostal druhú žltú kartu a následne červenú. Odrazu mali domáci početnú výhodu a zároveň možnosť na úplný obrat vo vývoji. Ten aj prišiel. Päť minút pred koncom videli diváci ďalší nedovolený zákrok v šestnástke, zhodou okolností znova na nášho spolubesedníka. Kto tentoraz kopal jedenástku? Odvahu nabral Miloš Baran, ktorý mal predtým krátku poradu práve s D. Kakaščíkom. „Nehovoril som mu, kde to má kopnúť, iba som mu povedal, že má na pleciach veľkú zodpovednosť a nech k tomu aj tak pristúpi.“ Ako vyzeral mikrosúboj s gólmanom Nemcoviec? „On zvolil znova pravý roh, no Miloš poslal loptu do opačného. Vyhrali sme 3:2 – konečne. No musím povedať, že hostia nehrali zle. Keby boli premenili aj šance, ku ktorým sa dostali po svojich niekoľkých pekných akciách, mohli maž aspoň bod.“
Nuž, toľko k tak dlho očakávanému bodovému zisku Záborského, ktorý sa snáď mohol dostaviť aj skôr, no týždeň predtým sa to v Dubovici nepodarilo. Rozhodol o tom jediný moment, ktorého ústrednou postavou bol už spomenutý kapitán – smoliar Pavol Kakaščík. „Prehrali sme 0:1 a Paľo si dal vlastný gól. Neviem, za čo ho futbalový pánbožko tak trestá, keď je našim platným hráčom a oporou,“ zasmial sa na záver jeho o desať rokov starší brat.